5. vydanie

Ako môžeme vedieť, od minulého roku si študentom nášho gymnázia. Mohol by si nám priblížiť svoj doterajší život a ozrejmiť, čo ťa priviedlo k nám na Slovensko?

V prvom rade chcem vyjadriť obrovskú vďaku za možnosť vám porozprávať o svojom doterajšom živote. Faktom je, že od 5 - 6 rokov ma otec viedol k športu a vštepoval mi lásku k fyzickej aktivite. Vďaka tomu som vo svojich 8 rokoch vyskúšal tenis. Môj prvý dojem bol dosť skeptický a vo všeobecnosti som si nikdy nemyslel, že bude s týmto športom  spojená moja súčasnosť i budúcnosť. Teraz však chápem, že ak by som neprišiel na druhý tréning a nezačal by som horieť túžbou po prvenstve, potom by bol môj život úplne iný. Nestretol by som toľko nových a úžasných ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes.

Narodil som sa a vyrastal v meste Nižný Novgorod, v Rusku. Táto krajina, bohužiaľ, nie je príliš vhodná na vykonávanie športu, akým je tenis, nakoľko je tu len málo akadémií a kvalifikovaných trénerov, a ak aj sú, stojí to strašne veľa peňazí. Jedného večera som, ako obvykle, hovoril s rodičmi o mojej budúcnosti v tenise a všetci spoločne sme dospeli k záveru, že Rusko nie je alternatívou, treba sa rozvíjať a ísť ďalej. Tak som odletel do Grécka a začal uvažovať o tom, že by som trénoval niekde v Európe. Rozmýšľali sme aj o získaní občianstva. Potom zrazu stretneme nášho starého tenisového kamaráta a trénera na čiastočný úväzok, Mateja Bagačku, s ktorým sme absolvovali nejeden večer strašne dlhých rozhovorov, po ktorých sa rozhodol, že si ma vezme pod svoje krídla na Slovensko.

Prvýkrát som sa v Rimavskej Sobote objavil na jar minulého roka, keď som sa tu bol rozhliadnuť. Po roku, čo som strávil v tejto pre mňa prekvapivo čistej a príjemnej krajine, môžem povedať, že to ani trochu neľutujem. Úprimne som s týmto rozhodnutím neváhal a rodičia ma hneď podporili.

Ako si už spomínal, v tenise by si chcel dosiahnuť veľa. Čo ti ešte tenis okrem túžby po prvenstve prináša?

Tenis ma priviedol k tomu, čo mám teraz. Okrem veľmi dobrého zdravia a fyzickej zdatnosti som stretol mnoho úžasných ľudí a nadobudol slobodu v konaní. Ako som už hovoril, s tenisom som začal vo veku 8 rokov a kamkoľvek som išiel, chápal som, že som sa rozhodol správne. Môj otec mi kedysi povedal: ,,Synu, tenis je športom kráľov. Ak chceš byť prvý a mať všetko, musíš tvrdo pracovať.“ No a pokiaľ ide o mňa, ak sa vám páči to, čo robíte, tak prečo nebyť prvý? Z tohto dôvodu možno moju kariéru považovať za otvorenú.

Pamätáš si na svoj prvý turnaj? Ako dopadol?

Navždy si budem pamätať svoj prvý turnaj, ten strach, s akým som vyšiel na kurt, je nezabudnuteľný. Keby ste tak vedeli, čo všetci prežívajú a s akou vervou a radosťou na to spomínajú. V zásade ma výsledky tohto podujatia potešili, keďže sa mi podarilo prebojovať do semifinále a obsadiť čestné 4. miesto. Moji rodičia a tréner boli s výsledkom veľmi spokojní, ale uvedomil som si, že musím ešte veľa pracovať. Môj ďalší turnaj prebehol oveľa lepšie, bol som úspešnejší, veď som skončil na 3. mieste. Ten ďalší som vyhral a stal som sa šampiónom.

Ako vyzerá tvoj bežný deň/tvoja denná rutina?

Úprimne povedané, nie som taký "správny" ako sa môže zdať. Niekedy sa mi úplne stratí spánkový rytmus, a keď trénujem o 7. hodine ráno, všetko na tomto svete preklínam. V jeden deň pred prázdninami som mal napríklad polhodinový tenisový tréning alebo čiastočne OFP (fitnes zameraný na prácu nôh na ihrisku), a zatiaľ čo moji spolužiaci sedeli a študovali vzorce, pokojne som behal na kurte, potom som hneď išiel do školy a učil som sa so svojou triedou. Samozrejme, že som raňajkoval, ale väčšinou to boli len müsli s proteínovou tyčinkou, pretože v tú skorú rannú hodinu je pre mňa časovo náročné si niečo pripraviť. Po vyučovaní som išiel do reštaurácie, kde som obedoval, potom som sa ponáhľal na doučovanie zo slovenského jazyka, a hneď na to ma čakal ďalší 2-hodinový, niekedy až 3-hodinový tréning tenisu. Niektoré dni som po tréningu ešte išiel cvičiť do telocvične, ktorá sa nachádza v Záhrade 1. mája. Nejako takto vyzerali moje dni.

Ak si zoberieme môj prázdninový rozvrh, tak prvý tréning sa začínal o 9. hodine a trval približne dve hodiny. Nasledoval obed a po ňom ďalší dvojhodinový tréning.  Raz alebo dvakrát do týždňa sme s trénerom chodili behať do terénu, 5 až 7 kilometrov, iné dni sme zase chodili behať na kopec s reklamou „Mobilnet“. Daný kopec som s 5kg záťažou vybehol tak 5- až 8-krát. Po tréningu som šiel von s priateľmi a večery som trávil sledovaním videí na YouTube a niekedy hraním videohier. Ak som mal ráno čas, venoval som sa cvičeniu. Takým spôsobom som sa zahrial a na kurte som potom príliš „nehrešil“.

Myslím si, že skĺbiť školské povinnosti s tréningovými nie je jednoduché. Ako to zvládaš?

Škola je nevyhnutná. Bez školy sa nepohneš z miesta a je potrebné venovať jej dostatočnú pozornosť, najmä ak je tá škola na novom mieste a všetko je pre teba iné. Myslel som si, že všetko bude oveľa komplikovanejšie, čo je dosť zvláštne... Na tejto škole pôsobia skutoční profesionáli vo svojom odbore, mám na mysli učiteľov. Viem, že to čítate, a chcem vám preto vysloviť obrovskú vďaku za váš čas a prácu, ktorú ste so mnou vykonali. Ste tak vnímaví a láskaví ľudia, že aj ja, človek, ktorý jednoducho nenávidí školu, som sa zrazu chcel učiť. Úplne som zmenil názor na vzdelávacie inštitúcie a ešte raz vám za to ďakujem. Rád by som tiež poďakoval svojej triede. Nikdy v živote som nevidel takých priateľských spolužiakov s túžbou niečo v tomto živote dosiahnuť. Ale predovšetkým som vďačný jednému človeku a celá moja trieda ho oceňuje a pozná ako veľmi váženého a vnímavého hudobníka s neuveriteľným potenciálom a srdcom. A to je Vratko. Skrátka, nebyť jeho, dokonca sa bojím aj pomyslieť na to, ako by som vykľučkoval  z niektorých situácií, ktoré sa mi počas tohto obdobia na Slovensku stali. Nech ti v živote všetko vyjde, brat môj, a za všetko Ti ďakujem!

Ja Ti tiež ďakujem, Sáša, neviem, či si zaslúžim také hodnotenie. Beriem  za prirodzené pomôcť každému, kto to potrebuje, zvlášť niekomu, kto žije sám, ďaleko od domova. Ako si už spomínal, pochádzaš z Ruska, konkrétne z mesta Nižný Novgorod. Nechýbajú ti rodičia? Prípadne, chýba ti ešte niečo iné, čo si na Slovensku nenašiel?

No, úprimne povedané, určite mi chýbajú moji príbuzní a priatelia. Takmer 8 mesiacov som nevidel nikoho z nich, no prednedávnom som sa stretol s rodičmi v Soči. Naša rodina sa tam sťahuje z pracovných a ekologických dôvodov, a potešilo ma, keď som ich konečne videl na novom mieste so šťastnými tvárami. Úprimne, bolo by veľmi pekné vidieť svoj pôvodný byt, v ktorom som vyrastal, ale chystáme sa ho predať. Tiež by som sa rád stretol s babkou a dedkom, pretože som ich už dlho nevidel. Rád by som si sem, na Slovensko vzal nejaké užitočné veci. Nič iné mi nechýba, všetko ostatné mi spôsobuje len zlé spomienky.
V skutočnosti tu pre mňa nič nie je úplne netypické, okrem toho, že bývanie nie je s rodičmi a trénujem na novom mieste. Všetko je tu také jednoduché, že sa nemusím kvôli ničomu znepokojovať.

Dokázal by si porovnať život v Rimavskej Sobote a v Nižnom Novgorode? Dá sa to vôbec?

Hovoriac jazykom smrteľníkov poviem, že veľkým plusom pre Nižný Novgorod je jeho veľkosť, čo znamená viac známych miest na návštevu.  Nemenej dôležitá je letecká doprava. V Rimavskej Sobote musím ísť do Maďarska, aby som opustil krajinu. Ale poviem, že pozitíva prevládajú. Malé mesto, teda kompaktné, všetko je nablízku a všetci sa navzájom poznajú. Človek tu môže ľahko požiadať o pomoc. Je veľmi ťažké to urobiť v Rusku, pretože tam sú samí ľahostajní ľudia, pričom tu sú všetci otvorení. Podnebie a ekológia sú tu na oveľa lepšej úrovni. Počas môjho takmer ročného pobytu som vôbec neochorel, hoci doma ochoriem 5- až 6-krát ročne s teplotou 41 stupňov. Ceny sú tu podstatne nižšie, no kvalita potravín je určite vyššia. Jedlo je vždy domáce a veľmi bohaté, a čo je najdôležitejšie, za veľmi málo peňazí. V obchodoch je len najlepšia zelenina a ovocie, veľký výber mäsa a všetkých druhov ďalších výrobkov. Všeobecne samé plusy.

Ako športovec máš určite aj špeciálny jedálniček. Môžeš opísať, ako asi vyzerá?

Ach, čakal som na túto otázku... Vzhľadom na môj organizmus vo vývine musím každý deň prijímať správne množstvo vitamínov, minerálov a kalórií. Ale...všetci si radi občas doprajeme aj napr. sladké nápoje a pizzu. V tomto smere ani ja nie som výnimkou. Dôležité je len pochopiť, že by sa to nemalo zneužívať. Podľa možnosti sa snažím variť a pripravovať si jedlá sám, aby som vedel, čo dané jedlo obsahuje a aká je jeho kvalita. Snažím sa variť diétne jedlá z dobrých výrobkov a olejov. Pridám iba korenie a je to. Čím je jedlo jednoduchšie, tým je chutnejšie. Moja základná strava pozostáva z... Raňajky: ovsené vločky s mliekom a banánmi, jahodami a džemom, niekedy si urobím omeletu so šampiňónmi a šunkou, a každé  ráno vypijem pohár čaju alebo kávy. Obed závisí od toho, čo je v chladničke, môžu to byť kuracie prsia s koreninami, vyprážané na panvici a príloha napríklad biela ryža alebo cestoviny s paradajkovou omáčkou. Na večeru si môžem dovoliť vypražiť ryby, napríklad lososa alebo tuniaka, alebo aj hovädzí steak. Niekedy, keď som príliš lenivý a nechce sa mi variť, objednám si pizzu alebo hamburger. Ale to sa stáva veľmi zriedka.

Takže sme zistili, že si aj zdatný kuchár. Ale vráťme sa naspäť k tenisu. Predpokladám, že chodíš aj na veľa turnajov. Aký je tvoj najväčší úspech, ktorý si najviac ceníš?

Z istých dôvodov som rok a pol tenis nehral, takže, pravdupovediac, som sa ani žiadneho turnaja nezúčastnil. Teraz sa však na to znova vrhnem a verím, že po krátkom čase všetko príde. Nedávno som sa so svojimi priateľmi, Pavlom a Ninkou (pozn. red. Pavel Keľo a Nina Paľovská), zúčastnil jedného turnaja, ale iba ako divák. Hneď som však dospel k záveru, že nabudúce sa musím objaviť na kurte, a nielen sedieť na tribúnach.

Aké sú tvoje športové plány do budúcnosti?

Svojho otca považujem za veľmi rozumného a múdreho človeka. Raz povedal, že nezáleží na tom, kým sa staneš, hlavné je, že si skutočným človekom. Zatiaľ, kým tenis ide pomaly do kopca, budem sa mu venovať a uvidíme, čo bude ďalej. Možno sa zbláznim a pôjdem pracovať do IT oblasti, no ešte som túto otázku neriešil. Zatiaľ nič nie je známe, na 100 % viem iba jedno, chcem byť šampiónom a ostatné príde samo.

A posledná otázka. Nerozhodol si sa ostať v Rimavskej Sobote natrvalo J?

Život sa, bohužiaľ, nekončí Rimavskou Sobotou a čoskoro budem svoje pôsobisko musieť zmeniť, netreba však predbiehať, lebo zatiaľ som stále tu. Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli. Ani si neviete predstaviť, aký som osudu vďačný, že som vás stretol. Nebojte sa športu, športovať  je super, ak však myslíte na profesionálny šport, je to veľmi ťažká práca , ktorá stojí veľa času.

 

Ďakujem všetkým za prečítanie a prajem pevné zdravie, mnoho úspechov a lásku k pohybu!

Aj my Ti, Sáša, ďakujeme za rozhovor. Sme radi, že sme Ťa mohli spoznať.  

Želáme Ti veľa úspechov v súkromnom aj športovom živote!

 

Vratko Mančuška

Za preklad z ruského do slovenského jazyka ďakujeme Mgr. Kataríne Balážovej.