• Tam, kde je pod zámkom láska
      • Tam, kde je pod zámkom láska

      • 03.11.2022 07:29
      • Ja sladké túžby, túžby po kráse
        spievam peknotou nadšený,
        a v tomto duše mojej ohlase
        svet môj je celý zavrený;
        z výsosti Tatier ona mi svieti,
        ona mi z ohňov nebeských letí,
        ona mi svety pohýna;
        ona mi kýva zo sto životov:
        No centrom, živlom, nebom, jednotou
        krás mojich moja Marína!
      • Takto sa začína báseň najromantickejšieho štúrovského básnika - Marína. Prečo ju však spomínam? S touto básňou súvisí jedno miesto – Banka lásky v Banskej Štiavnici, ktorú sme dňa 20.10.2022 so žiakmi tried Sexta, Septima, II.B, III.A a III.B mohli navštíviť. Táto banka bola naozaj očarujúca. Sprevádzali nás tam milé dámy, ktoré nám povedali viac o histórii tejto budovy. Bola zrenovovaná vďaka dvom mužom, ktorí sa v roku 2015 dozvedeli, že tento historický dom Pischlovcov je na predaj a rozhodli sa, že z neho spravia takúto krásnu turistickú atrakciu. Bol to veľmi dobrý a milý nápad, ako zachovať spomienku na lásku Maríny Pischlovej a Andreja Sládkoviča. Ich vzájomná láska bola komplikovaná a začala sa zaujímavo. Andrej Sládkovič študoval na štiavnickom lýceu osem rokov. Bol chudobný, musel si privyrábať, a preto štúdium často prerušoval. V roku 1839 Sládkovičovi odporučil jeho priateľ vychovávateľské miesto v jednej z najbohatších štiavnických rodín, a tak sa mladík dostal do domu Pischlovcov. Tu sa prvýkrát stretol s Marínou, ktorú neskôr doučoval. To, kedy sa do seba zamilovali, nikto presne nevie, no vieme, že si pred Sládkovičovým odchodom do Bratislavy vymenili snubné prstene. Osud ich lásky však skončil tragicky. Aj keď Marínino srdce patrilo Sládkovičovi, jej matka trvala na svadbe s pernikárom a voskárom Jurajom Gerzsöom, ktorý ju mohol na celý život finančne zabezpečiť. Táto správa obidvom zlomila srdce. Sládkovič svoju lásku a žiaľ opísal vo veršoch. Hoci báseň v tých časoch nemala veľký úspech, teraz drží svetový rekord najdlhšej ľúbostnej básne sveta.

        Banku tvorí mnoho miestností. V prvej miestnosti nám prehrali krátky dokument o láske. V druhej bol klavír, na ktorom hral “duch Maríny” a jej steny zdobili hovoriace obrazy, na ktorých bol Sládkovič, Marína, jej matka a muž, ktorého si mala Marína vziať. V ostatných miestnostiach sme mohli vidieť kópie originálnej knižky v ktorej je báseň napísaná, láskomer s magickými držadlami, ba dokonca aj posteľ, na ktorej Marína so Sládkovičom mali spávať. Najznámejšia miestnosť je ozdobená zrkadlami a drobnými šuflíkmi, ktoré sú tvorené z veršov Maríny. V niektorých z veršov si môžeme za určitý poplatok odložiť aj “kúsok našej lásky”. Niektorí žiaci navštívili aj miestnu kaviareň Divná pani, ktorej vnútro zdobia rôzne umelecké obrazy a sochy. Mesto tiež nesie výrazný umelecký nádych. Niektoré lavičky zdobia verše z básne alebo aj sošky, ktoré znázorňujú lásku. Vo všeobecnosti je Banská Štiavnica veľmi pekné a zaujímavé mesto a odporúčam ho navštíviť každému.

         

        Naty Kortišová

      • Naspäť na zoznam článkov