• Životopis

        • V roku 2008 sme si pripomenuli 50. výročie úmrtia básnika Ivana Kraska. Bol vedúcou osobnosťou generácie básnickej moderny na Slovensku. Jeho rozsahom neveľké poetické dielo nesporne patrí ku klenotom poézie.

          Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v Lukovištiach, malej obci neďaleko Rimavskej Soboty. Pochádzal z rodiny maloroľníka Jána Bottu a matky Rozíny, rodenej Balážovej. Bol vzdialeným príbuzným štúrovského básnika Jána Bottu a tiež významného slovenského historika Júliusa Bottu. Od roku 1887 navštevoval gymnázium v Rimavskej Sobote, kde sa prejavovala silná maďarizácia. V tomto období mal súkromné hodiny u Michala Bodického v Pondelku. Od roku 1893 študoval v Sedmohradsku (dnešnom Rumunsku), jeden rok na nemeckom gymnáziu v meste Sibiu a dva roky na gymnáziu v Brašove, kde v júni roku 1896 zložil maturitnú skúšku. Po návrate z gymnaziálneho štúdia pracoval u príbuzného J. Kováča v chemickom podniku. V rokoch 1900 – 1905 vyštudoval chemické inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Potom pracoval v Čechách ako chemik v cukrovare v Klobukoch a technik v chemickej továrni v Slanom. V novembri roku 1912 sa oženil s Ilonou Kňazovičovou. Svedkom na svadbe mu bol Pavol Országh Hviezdoslav, druhým svedkom bol švagor nevesty, evanjelický farár v Istebnom a národopisec Ján Miloslav Hroboň. Manželia Bottovci mali tri deti, syna Jaromíra a dcéry Evu (vydala sa za spisovateľa Ladislava Mňačka) a Annu Vieru.

          Po vypuknutí prvej svetovej vojny Krasko slúžil ako dôstojník rakúsko – uhorskej armády v strážnych vojenských útvaroch v poľskej Haliči, Taliansku a na Zakarpatskej Ukrajine. Pre pľúcnu chorobu sa viackrát liečil v rôznych vojenských nemocniciach. Po ukončení vojny pôsobil ako tajomník ministra Vavra Šrobára na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave, neskôr Krajinskom úrade.
          Po roku 1918 navštevoval aj prednášky z histórie, filológie a dejín umenia na Filozofickej fakulte a prednášky na Právnickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1923 získal titul doktora technických vied. V roku 1943 sa z Bratislavy presťahoval do Piešťan.

          Ivan Krasko zomrel 3. marca 1958 v štátnom sanatóriu v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne v rodných Lukovištiach.