• História gymnázia

      •  Počiatky školstva v Rimavskosobotskom okrese siahajú do stredoveku, keď rímskokatolícka cirkev ako rozhodujúci monopolný činiteľ v oblasti výchovy a ideológie vo vtedajšej feudálnej spoločnosti zriaďovala farské školy aj na území tohto okresu. Už v 15. storočí sa spomínajú školy v Rimavských Janovciach /1430/, Čerenčanoch /1462/ a v Tisovci /1494/. Najstaršia správa o mestskej latinskej škole je z Rimavskej Soboty z roku 1464 a 1542. Obsah a rozsah vyučovania na týchto školách určovali príslušné cirkevné orgány. Hlavnou úlohou vyučovania bolo osvojenie si kresťanského učenia. Postupovalo sa podľa antického trívia /gramatika, rétorika, dialektika/ a kvadrívia /aritmetika, geometria, astronómia a hudba/. Vyučovacím jazykom bola latinčina.
         Gymnáziá vznikli na základoch elementárnych škôl v Gemeri, Ožďanoch a v Rimavskej Sobote.
              Do oždianskeho gymnázia /18. stor./ dávali rodičia svoje deti zo širokého okolia kvôli vyučovaniu maďarčiny. Časom sa táto škola humanitného charakteru zameriavala aj na prírodovedné predmety. V r. 1804 mala škola štyri ročníky. Na čele školy stál rektor, druhého vyučujúceho nazývali profesorom. Za zmienku stojí klasifikačná stupnica /mala totiž sedem stupňov/: výborný, prvotriedny výborný, prvý z lepších, prvotriedny, prvotriedny stredný, prvotriedny posledný, druhotriedny. Na tomto gymnáziu prevládalo verbálne učenie. Vzhľadom na to, že na tomto gymnáziu študovalo veľa žiakov z Turca, nazývali školu aj „turčianskou akadémiou“. V škole vládol vlastenecký duch /v r. 1817 bol jeho raditeľom známy slovenský dramatik Ján Chalupka/. Pretože na pôde oždianskeho gymnázia pôsobili v polovici 19. stor. traja riadni a jeden výpomocný profesor, tento počet nestačil na to, aby sa škola etablovaa ako riadne nižšie gymnázium /podľa nariadenia z r. 1851 muselo mať nižšie gymnázium šesť riadnych profesorov/. Na oblastnej porade školských cirkevných orgánov v Prešove sa v dôsledku toho predniesol návrh na spojenie oždianskeho gymnázia s rimavskosobotským evanjelických reformovaným gymnáziom.
            Vznik a rozvoj rimavskosobotského gymnázia súvisí s rozšírením kalvinizmu /kalvínska cirkev sa v Rimavskej Sobote konštituovala po r. 1560/. V tomto období vzniká v Rimavskej Sobote na základoch mestskej školy evanjelická škola helvétskeho vierovyznania. V roku 1785 na žiadosť mešťanov sa otvárajú tri ročníky „vyššej latinskej školy“, na ktorej sa začal vyučovať aj nemecký jazyk. V roku 1817 kalvínsku školu označovali ako Rima-Szombati Ref. Nemes Iskola a od roku 1823 ako gymnázium. Škola bola organizovaná podľa školy  Blatnom Potoku /v rokoch 1650-1654 tam pôsobil Ján Amos Komenský/, študovali tu chlapci predovšetkým z Gemera, Malohontu a Novohradu. Aj rimavskosobotské gymnázium bolo v dôsledku Nariadenia.../1851/ nútené uvažovať o zlúčení s oždianskym gymnáziom. Toto zlúčenie sa realizovalo na začiatku šk. roku 1853/1854. Sídlom školy sa stala Rimavská Sobota. V šiestich triedach vyučovali siedmi profesori a vyučovacou rečou bola maďarčina.

        Dejiny Rimavskosobotského  zjednoteného gymnázia

             Prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote bol Karol Terray. 11. otóbra 1853 slávnostne otvorili v budove protestantskej cirkvi prvý učebný rok. V budove, ktorá dnes stojí opustená a zdevastovaná /Ulica B Bartóka/ sa vyučovalo až do r. 1903. Vtedy sa postavila nová budova na dnešnej Daxnerovej ulici. Časom sa škola rozšírila, vybudovala sa telocvičňa. Vyučovanie sa nieslo  protestantskom duchu, no navštevovali ho a študenti iného náboženského založenia.
             Prijímacie pohovory do gymnázia sa konali od 1. do 5. septembra . Vyučovali sa tieto predmety:
        1.    ročník: náboženstvo, latinský jazyk, maďarský jazyk, zemepis, matematika, prírodopis, kreslenie, krasopis;
        2.    ročník: náboženstvo, latinský jazyk, maďarský jazyk dejepis, zemepis, matematika, prírodopis, kreslenie, krasopis;
        3.-4. ročník: náboženstvo, latinský jazyk, maďarský jazyk, grécky jazyk, nemecký jazyk,  
              dejepis, zemepis, matematika, prírodopis, rysovanie;
        5.-6. ročník: dejiny cirkvi, latinský jazyk, grécky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk,
               dejepis, zemepis, matematika, prírodopis.
        Ako voliteľný predmet sa vo všetkých ročníkoch vyučoval jazyk francúzsky a slovanský. Zaujímavá bola aj krúžková činnosť. Žiaci si mohli vybrať zo siedmich krúžkov:
        -    krúžok Kazinczyho /premenovaný na krúžok Mihálya Tompu/ - literárny k.,
        -    čitateľský krúžok,
        -    mládežnícky spevokol,
        -    stenografický krúžok,
        -    hudobný krúžok,
        -    telocvik
        -    šermovanie.
        Zaujímavé sú aj jednotlivé body školského poriadku, ktoré v konfrontácii s dnešným školským poriadkom znesú vysoké kritérium:
        -    žiak musí svoje učebnice udržiavať v poriadku a pripravovať sa na jednotlivé hodiny;
        -    po zotmení má byť každý žiak doma;
        -    žiak nemôže opustiť hranice mesta bez povolenia triedneho profesora;
        -    kto sa úlohu nenaučí, pyká;
        -    zakazuje sa vyrušovať na vyučovaní šepkaním a rozprávaním;
        -    v meste sa žiak má správať slušne;
        -    na schodoch a chodbách behať a skákať je zakázané;
        -    zúčastniť sa bohoslužby je povinnosťou každého žiaka;
        -    čistota – základ zdravia. Heslo sa odporúča pre každého;
        -    písať na steny, lavice a pamiatky je zakázané;
        -    poľovníctvo, rybárstvo a lov vtákov nie je pre žiakov;
        -    fajčenie je možné len na doporučenie lekára;
        -    navštevovať svadby, zábavy je možné len so súhlasom triedneho profesora;
        -    hry s kartami a im podobné sa prísne zakazujú a pod.
             Jedným z najváženejších profesorov gymnázia bol v týchto časoch Ján Fábry, ktorý ako profesor prírodných vied pôsobil 47 rokov a viac rokov zastával aj funkciu riaditeľa. Okrem literárnej činnosti založil Muzeálny spolok v Gemerskej župe, predchodcu dnešného Gemerského múzea..
             V rokoch prvej svetovej vojny vzrastala neistota medzi profesormi i žiakmi – v posledných dvoch ročníkoch sa viditeľne znížil počet žiakov /odchody na front/. Disciplína v škole sa zhoršila, v budove sa zriadila vojenská nemocnica pre ranených.
             Prevrat v roku 1918 priniesol zásadnú zmenu v tom, že sa bývalé cirkevné gymnáziá v Rimavskej Sobote a Rožňave stali štátnymi. V Rimavskej Sobote bolo zriadené Československé štátne maďarské gymnázium so slovenskými pobočkami /slovenské triedy sa otvorili od šk. roku 1920/1921. Postupne sa otvárali aj ďalšie slovenské triedy./. Pod vedením riaditeľa Jána Falubu študovali na gymnáziu aj mnohí žiaci zo sociálne slabých rodín /riaditeľ sa postaral o štipendiá, rozličné podpory a žiacku jedáleň/. Učebnice vychádzali postupne, za pomoci mnohých českých pedagógov /v 30-tych rokoch pôsobilo na gymnáziu viacero českých profesorov s aprobáciou jazyky a prírodné vedy. V tomto odobí bolo žiactvo vyšších ročníkov združené v samovzdelávacích krúžkoch /na slovenskom oddelení bol krúžok štúrovca Jána Bottu, rodáka z neďalekého Vyšného Skálnika, na maďarskom oddelení krúžok Mihálya Tompu, maďarského básnika, rimavskosobotského rodáka/.
             V rokoch 1938-1945 bol vývoj rimavskosobotského gymnázia prerušený udalosťami roku 1938. Po mníchovskom diktáte riaditeľ školy Ján Faluba prijal ponuku starostu Tisovca Gustáva Čecha, aby gymnázium prešlo do Tisovca. Koncom šk. roku 1938/1939 malo gymnázium 13 tried so 411 žiakmi
         Gymnázium vo svojej činnosti v pôvodných priestoroch pokračuje po skončení druhej svetovej vojny, v šk. roku 1945/1946. Začínalo sa v biednych podmienkach –       maďarské zbierky pomôcok boli zničené, vlastné zbierky zostali v Tisovci /časom sa       vrátili dve tretiny knižníc a zbierok/.
         Slovensko-maďarský charakter štátneho gymnázia sa prakticky udržiava až do  dnešných čias. V školskom roku 1999/2000 vzniká v Rimavskej Sobote cirkevné reformované gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, v rámci reštitúcií získava budovu štátneho gymnázia, ktoré sa v lete 2003 sťahuje do priestorov uvoľnených po združení dvoch stredných škôl poľnohospodárskeho charakteru.

         Súčasné štátne gymnázium sídli na Ulici P. Hostinského. 

         Súčasnou riaditeľkou Gymnázia Ivana Kraska - Ivan Krasko Gimnázium v Rimavskej Sobote je PaedDr. Miriam Szántóová.


        Použitá literatúra:       Osobné poznámky bývalej profesorky dejepisu Mgr. Terézie Kmeťovej pôsobiacej na gymnáziu do r. 1999.