Leto so sebou toho prináša mnoho. Dlhé teplé dni plné slnka a zábavy. Nespočetne veľa hmyzu, ktorý nás otravuje na každom kroku. Trávime zdĺhavé hodiny na brigádach, aby sme si zarobili na kúpaliská a opekačky. Toto všetko nás čaká v najbližších mesiacoch.

Okrem tohto „bežného“ sa naše prázdniny naplnia aj rôznymi novými zážitkami a skúsenosťami. Spoznávanie nových ľudí, kamarátov, ale aj kútov sveta či Slovenska. Mnohí z nás tretiakov budú musieť myslieť aj na blížiaci sa maturitný ročník a pomaly, ale intenzívne sa začať pripravovať na to „nové“ aj v škole.

Najhoršie na tom všetkom peknom je, že ani sa nenazdáme a sme naspäť v laviciach. Či chceme, či nie, tieto dva mesiace ubehnú miliónkrát rýchlejšie než školský rok. Nechcem ale nikoho demotivovať, že už je prakticky september. Poukazujem na to preto, aby sme vedeli, že každé leto má svoj 31. august, a preto by sme sa mali pokúsiť využiť každú minútu naplno.

Či už strávime väčšinu nášho času v práci, posilňovni, pri bazéne, s rodinou alebo v posteli, vždy musíme byť sami spokojní s tým, ako trávime svoje voľno. Samozrejme, nedá sa to dodržať na sto percent, ale mali by sme sa o to aspoň snažiť.

Každému gymplákovi, učiteľovi a rodičom želáme krásne leto plné nezabudnuteľných emócií a zážitkov na celý život, alebo aspoň to, aby sme vydržali do toho nasledujúceho. Našim milým čitateľom ďakujeme a tešíme sa na vás pri ďalšom – osemnástom vydaní.

Nina Bíliková

  

 

Predseda sa predstavil žiakom, ktorí ho zatiaľ nepoznajú, predovšetkým ako otec dvoch detí, 10-ročného Ferka a 8-ročného Jožka. Je vášnivým bežcom, behu sa aktívne venuje posledné 2 roky a prednedávnom odbehol svoj prvý maratón, na čo je nesmierne hrdý. Jeho práca v politike ho napĺňa a sám hovorí : “Chcem každého povzbudiť, aby v živote hľadal to, čo ho vnútorne napĺňa. Aby sa neuspokojil s tým,  s čím nie je stotožnený.“

Ondrej Lunter o sebe hovorí, že školou skôr prechádzal, než by sa jej naplno venoval. „Učeniu som až tak veľa nedal,“ priznáva s úsmevom. Nebol síce typický bifľoš, ale horšie známky ako dvojky nebral. Už od detstva uňho zohrávalo veľkú rolu to, či ho niečo naozaj baví. Preto sa venoval najmä predmetom, ktoré ho zaujímali –  občianskej náuke a matematike. Rád filozofoval a premýšľal o politike, čo sa napokon premietlo aj do jeho dnešnej kariéry.

Nie všetko mu ale išlo ľahko a spomína aj na svoje slabšie stránky: „Chémia, to bola pre mňa nočná mora,“ miernym strachom v očiach.

Už od detstva vedel, že raz chce vstúpiť do verejného života a urobiť niečo dobré pre Slovensko. Bol členom študentského parlamentu, dokonca ho vyše roka aj viedol. To mu dalo výborné predpoklady k jeho terajšej pozícii. Na vysokej škole sa rovnako zúčastňoval volieb, študentských projektov, diskusií. So spolužiakom vytvorili dodnes funkčnú stránku demagog.sk. Táto stránka dokáže overiť výroky politikov a je tak jednoduchým a praktickým nástrojom pri hľadaní pravdivých vyjadrení.  

Riadi sa heslom „Odovzdaj veci v lepšom stave, v akom si ich dostal“ a politika je toho živým príkladom.  „Teším sa z toho, že veci môžu fungovať lepšie,“ poznamenal. Svoje prvé chvíle vo funkcii však vidí ako náročné vo viacerých ohľadoch. Do funkcie predsedu BBSK bol zvolený po tom, čo päť rokov pôsobil ako podpredseda kraja. Okrem vyššej pozície ho zavalilo aj mnoho ďalších reprezentatívnych povinností a oficiálnych rokovaní. Čo ho ale v politike najviac baví robiť, je práve manažment v rámci verejnej správy, projekty a hlavne prítomnosť v regióne, vidieť, čo a ako funguje.  

Jeho osobný, pracovný a rodinný čas spolu navzájom často bojujú. „Deň by mohol mať dvakrát viac hodín, aby som všetko stihol,“ spomenul. Je preňho dôležitá osobná pohoda, pretože tá sa odráža vo všetkom. Niekedy ju uprednostní na úkor práce, lebo vo výsledku to bude efektívnejšie. „Čas so svojou rodinou volám quality time,” povedal,pretože sa ho vždy snaží využívať naplno.  

Okrem našej školy navštívil aj iné a je nadšený, pretože mladí ľudia v našom kraji ho oslovili. Každý týždeň navštívi jednu školu, na ktorej odučí hodinu občianskej náuky, počas ktorej sa so študentmi snaží viesť čo najotvorenejší rozhovor. “Naše postoje a názory najviac ovplyvňujú to, ako to okolo nás vyzerá,“ dodáva. Má za sebou už viac než 30 takýchto stretnutí a vie posúdiť terajšiu generáciu s ozajstným nadhľadom. O dnešných študentoch sa hovorí, že nemajú názor, avšak predsedu BBSK presviedčajú tieto stretnutia o opaku.  

Maturantov toto stretnutie posunulo a ukázalo im, že nie je všetko len u výklade učiteľa. Že práve ich názory, ktoré vedia presadiť, sú podstatné a že dialóg nám dá častokrát viac ako tisíc monológov.  

Ak by však Ondrej Lunter mal vykonávať iné povolanie, určite by to bola preňho náročná voľba. „Po týchto posledných skúsenostiach s učením môžem povedať,  že by ma rozhodne bavilo byť učiteľom. Je obohacujúce počúvať názory mladšej generácie a zaujíma ma, ako sa vy pozeráte na svet,“ dopovedal s úsmevom. 

Nina Bíliková

Chlapci si založili ligu, v ktorej hrajú takmer na každej telesnej. Či je zima, či teplo, za snehu aj za dažďa. Častokrát na to doplatili svojím vlastným zdravím alebo meškaním na občiansku. A keby ste si náhodou chceli myslieť, že to robia len pre zábavu, boli by ste na omyle. Výsledky zápasov si poctivo zapisujú a jeden z nich – Samuel Kurák (mesto) –  dokonca píše o jednotlivých hrách aj na stránku rsmesto.sk. V priebežných tabuľkách má dedina náskok, no osobitný koncoročný zápas dopadol opačne.

Práve v spomínaný piatok si zmerali svoje sily a na ihrisko sa postavili za mesto Joel, Markus, René, Adam, Samo, Matúš, Lucas, Jakub R., Alex, Luca a za dedinu Dominik, Robo, Paťo, Miro, Aďo, Jakub B., Dano Ď. s rozhodcom – pánom učiteľom Oštromom.

Ostatní sme poctivo fandili aj so zlomenými končatinami. V reprákoch počas polčasu hrali pesničky, ktoré dodávali motiváciu dedine a energiu mestu. Nie každý deň je však pre všetkých ten najlepší. A aj keď priebežné hodnotenie hovorí o jasnej výhre dediny, tentokrát boli porazení na plnej čiare.  Mestu totiž asi priniesli vlastné dresy viac šťastia, alebo to bolo tým, že majú tím plný bývalých futbalistov. Zápas sa skončil drvivou porážkou dediny so stavom 8:0. Výhra teda zaslúžene patrí mestu, brankár Alex si odniesol najviac spomienok v podobe odretých lakťov. Markus zase najviac videí svojich slávnych gólov. No aj „hetrik“ zásahu lopty 3 chlapcov mal chvíľkové následky... Hrdé mesto tak oslávilo svoju výhru, ktorú si obhájili z minulého roka.

Zlatý pohár tak zdobí našu triedu a pripomína nám, že aj keď máme lepšie i horšie dni, stále držíme spolu a ani futbal nás nerozdelí. Pretože pohár sa teraz trbliece pre celú triedu, nielen pre polovicu.

Nina Bíliková

 

Po oficiálnej časti prišla tá divokejšia. Každú jednu slzu, ktorá pomaly stekala po lícach dojatých akademických duší, nahradilo rovnaké množstvo cukríkov. Táto „tradícia“ nám navodzuje pocit spolupatričnosti, aj keď o tom častokrát ani netušíme. Všetko sa to skrýva za detské hašterenie o cukríky na zemi. Možno práve preto nás takto uplácajú, aby odtrhli pozornosť zo svojich zmätených tvárí. Pretože ani sami neveria, že už je koniec. Roky driny strávené na gymnáziu sú na konci. Tento týždeň vstúpia do našej školy poslednýkrát ako jej žiaci a odídu ako mladí ľudia s otvorenou budúcnosťou.

Ani tento rok maturanti nesklamali a prihovorili sa nám prostredníctvom krátkych odkazov a spomienok na spoločné chvíle.

 

Natália Kortišová za triedu oktáva:

Osem rokov - zdá sa to ako dlhá doba, no nám to preletelo rýchlejšie, ako sme sa nazdali. Z 11 – 12 ročných bláznivých detí sme vyrástli na 18 – 19 ročných cieľavedomých dospelých ľudí, plných odhodlania. Na začiatku nás bolo 29, na konci 16. Aj keď sme nikdy neboli najlepší príklad triedneho kolektívu, naučili sme sa držať spolu - hlavne keď sme chceli preložiť písomky na iné dni . Naším mladším spolužiakom by sme odkázali, že aj napriek tomu sme si medzi sebou našli kamarátstva, vďaka ktorým sme sa navzájom posúvali vpred, podporovali sa vo všetkom, boli tu pre seba, keď niekomu nebolo najlepšie, cez prestávky napĺňali triedu smiechom, ale hlavne boli jedným z dôvodov, prečo sme sa každé ráno tešili prísť do školy. Koncoročnými výletmi sme prešli od našich Vyšných Valíc a Bratislavy po Viedeň, Budapešť až Poľsko, ktoré sme túžili navštíviť dlho a vďaka našej priebojnosti sa nám to podarilo. Ďakujeme hlavne našej triednej profesorke Erike Kuszovej, ktorá nám bola nielen učiteľkou školy, ale aj života, a taktiež bývalej triednej profesorke Veronike Czikóovej, ktorá nás naučila disciplíne. Štvrtý ročník ubehol ako týždeň, a preto by sme mladším spolužiakom odkázali, aby si viac vážili svojich učiteľov, spolužiakov a hlavne rodičov, nehádali sa za banality, ale hľadali spoločné riešenia, rozmýšľali stále do budúcnosti, a tretiakom aby si prípravy na stužkovú a samotnú stužkovú vychutnali čo najviac, ako sa len dá.  

 

Spoločnými silami za 4.A:

Štyri roky sa zdajú ako veľmi krátky čas, ale je to obdobie, ktoré nás naozaj zmenilo. Nikdy nezabudneme na to, ako sme kráčali do novej triedy, aj keď nie všetci sme hneď trafili do tej správnej, medzi nových spolužiakov a učiteľov. Za tie štyri roky sa z nás stal výborný kolektív, ktorý dokázal v každej situácii nájsť aspoň štipku humoru. Síce triedna na nás občas musela zvýšiť hlas, ale o to lepší bol konečný výsledok. Keď nás nestrašili skupinové projekty, Peťa nenápadne vytiahla cesnačku z bufetu, ktorej aróma sa v triede vznášala ešte ďalšie dve hodiny. Naše prestávky sme si často krátili speváckymi vystúpeniami našich chlapcov – ich talent určite ocenili aj okolité triedy a kabinety. Ale najväčšiu radosť, hneď po odpadnutej poslednej hodine, nám vedela vyčarovať bufetárka Ivetka s jej legendárnymi hotdogmi. Boli to roky plné výziev, zábavy, absurdných situácií aj nezabudnuteľných momentov.

 

Laura Chovancová za 4.B:

Sme rôznorodá trieda. Každý z nás je úplne iný, a možno práve v tom bolo to čaro. Niektorí vynikajú v športe, iní v improvizácii, ďalší nás vždy rozosmiali nečakanou hláškou, ktorá zlepšila deň aj na tej najnudnejšej hodine. Spomíname si na výlet na Muráň s naším prvým triednym. Prežili sme ho hneď niekoľkokrát, a predsa sa nám spätne javí ako výnimočný. Dnes by sme si ho možno aj radi zopakovali. Neskôr prišla zmena, no rýchlo sme pochopili, že naša nová triedna pani profesorka sa stala niečím viac, než len vyučujúcou. Spolu s ňou sme zažili nádherný výlet do Budapešti, ktorý si budeme navždy pamätať. Niekedy sme jej asi poriadne zdvihli tlak, ale jej trpezlivosť, ochota a starostlivosť nám dali veľa. Štyri roky ubehli neuveriteľne rýchlo. A hoci si niekedy hovoríme „konečne“, vieme, že v tejto škole nechávame kúsok seba. A rovnako tak si ona navždy ponesie kúsok nás.

 

A Bereniké Borosová za 4.C:

Naše zážitky ostanú vždy s nami. Od lanového parku počas nášho prvého spoločného výletu v Szilvásvárade, kde sme si takmer polámali krky, až po posledný výlet v Budapešti na plavbe po Dunaji, keď sme už pomaly každého privádzali do šialenstva naším spievaním. Spomíname na ne stále. Na náš nezabudnuteľný stužkový večierok, na ktorý – dúfame – pani profesorka ešte dlho bude spomínať a bude o ňom rozprávať ďalším ročníkom, sme ozaj hrdí.
A, samozrejme, na množstvo našich dobrodružstiev, o ktorých radšej teraz pomlčím, pretože niektoré veci je predsa len lepšie nechať ako tajomstvo. Odteraz už nebudeme viac počuť: „Ty si sa tiež neučil?“ alebo „Zájdeme po škole niekam?“ Čakajú nás ťažké dni – maturita, prijímacie skúšky – a neznáma cesta, ktorú nazývame život.
Ale nech sa už vydáme každý iným smerom, toto miesto – táto škola – nás navždy bude spájať. Pretože práve tu sme sa naučili, že robiť chyby nie je koniec, ale začiatok.
Že vždy bude niekto, na koho sa môžeme spoľahnúť, a že skutočná sila sa neskrýva v hlasných slovách, ale v nezištnosti a čestnosti.

Našim maturantom srdečne ďakujeme a držíme im palce. Aby aj naďalej robili našej škole len to najlepšie meno. Týmto by sme sa tiež chceli osobitne rozlúčiť aj s našimi dvomi redaktorkami, ktoré prispievali do Gymkovín a svojou tvrdou prácou obohacovali nielen naše noviny, ale aj kultúrny život na našej škole. Reč je o Laure a Naty, ktoré nám budú v redakcii určite chýbať. No my dúfame, že skúsenosti, ktoré u nás nazbierali, rozumne využijú, a veríme, že o nich ešte budeme veľa počuť.

Nina Bíliková

Prečo si začal zbierať rôzne prírodovedecké predmety?

Ďalším využitím tejto zbierky je to, že cez ňu môže človek bezpečne a z priamej blízkosti pozorovať živý svet. V múzeách sa väčšiny predmetov nesmie dotýkať alebo si ich prezrieť zo všetkých strán. Keď patria tieto veci mne, tak ich môžem chytať, koľko len chcem. Keby tieto zvieratá boli živé, bolo by náročnejšie a nebezpečnejšie pozorovať ich zblízka.

Čo to znamená?

Odcestovať osobne do rôznych kútov sveta by bolo drahé a náročné, preto považujem za jednoduchšie zaobstarať si živočíchy z celého sveta. Pod časovou neobmedzenosťou zas rozumiem to, že časť mnou vlastnených druhov už vyhynula, ale vďaka rôznym fosíliám môžeme mať prístup k pravekému svetu aj dnes.

Tretí dôvod, prečo som začal s budovaním svojej zbierky, je to, že chcem mať pred očami tie najväčšie evolučné unikáty a najkrajšie druhy sveta, aby mi neustále pripomínali, v akom jedinečnom svete žijeme. Aj pri vypracovaní Tauizmu (metafyzická ideológia) a nových vedeckých teórií má táto zbierka veľké využitie.

Na čo sa v rámci zbierania prírodovedeckých predmetov zameriavaš?

Moju najpočetnejšiu zbierku predstavujú morské živočíchy a minerály, ale mám aj poľovnícke trofeje, mokré preparáty (konzervované v liehu), skameneliny, zbierku húb, sušené kvety, exotické suveníry a iné zaujímavosti.

Ako dlho sa venuješ zberateľstvu?

Už od malička som zbieral rôzne veci spojené s prírodou, ale vo veľkom som ich začal nakupovať v posledných dvoch rokoch.

Kde ich kupuješ? Alebo si niečo nazbieral aj ty sám?

Väčšina vecí bola kúpených, hlavne cez rôzne online bazáre (Bazoš, Jófogás, atď.), poprípade v obchodoch so suvenírmi, prípadne v obchode Csigaház v Budapešti. Časť zbierky som vlastnoručne nazbieral ja sám, hlavne v Grécku a Bulharsku. V Grécku mám príbuzných, ktorým môžem byť vďačný, lebo mi nazbierali veľa mušlí a minerálov.

Kde skladuješ toľko vecí?

V mojej izbe. Časť vecí skladujem vo vitríne a na policiach. Mnoho vecí mám však vyvesených na stene alebo visia zo stropu.

Zaujímavosti o mojej zbierke:

Zbierka morských živočíchov obsahuje 130 druhov mäkkýšov, medzi nimi je aj druhá najväčšia mušľa sveta, stehnovka nádherná a vzácna schránka lodienky hlbinnej. Spomedzi rýb vlastním obrov, ako je zubatka pruhovaná a uhor morský alebo evolučné unikáty, ako štítovec veľký a lietajúca ryba. V mojej zbierke je aj niekoľko hlbokomorských živočíchov.

Moja kolekcia  minerálov obsahuje viac ako 110 druhov nerastov, napríklad ikonické slovenské minerály, ako sú dubnický drahý opál a libethenit, alebo vzácny český minerál moldavit/vltavín, ale mám aj drahé kovy, ako sú zlato a striebro alebo drahokamy, ako sú rubín, smaragd, topás, jadeit a zafír.

Ďalšie zaujímavosti z mojej zbierky: zub spinosaura, mosasaura, mamuta srstnatého a zuby megalodona, preparáty kajmana okuliarnatého, anatomická ľudská kostra, skoro tri metre dlhá koža pytóna afrického, lietajúce jašterice, ázijský netopier, kuracie črevo s rakovinou, pštrosie a emu vajíčka, lebka muflóna, ľudské žlčníkové kamene (zdedil som ich po starkej) atď.

S akými predmetmi by si chcel ešte obohatiť tvoju zbierku?

Mojou veľkou túžbou je zohnať celotelový preparát piliara a nejakého veľkého žraloka. Mám v pláne kúpiť aj jesetera, nejaké africké trofeje, netopierov, ešte viac hlbokomorských rýb a veľkú lodienku spolu s argonautom.

Vieš si predstaviť, že by si svoju záľubu v budúcnosti posunul na profesionálnu úroveň? Napríklad tak, že by si sa stal kurátorom prírodovedeckej výstavy alebo podobne?

Áno, pracovať s týmito živočíchmi by bolo pre mňa vysnívané zamestnanie. Viem si predstaviť prácu v ZOO alebo v múzeu, poprípade by som sa chcel stať učiteľom biológie. Najradšej by som vycestoval do zahraničia, k moru alebo do nejakých tropických krajín.

Daniel Kulha