• 3D tlačiari v stovežatom meste

      • 3D tlačiari v stovežatom meste

      • 15.11.2022 06:24
      • Celé sa to začalo začiatkom školského roka. Vtedy nám, nadšencom 3D tlače, pani učiteľka Miháľová oznámila radostnú novinu. Podarilo sa jej vybaviť návštevu a exkurziu v továrni na jedny z najpredávanejších 3D tlačiarní na trhu. Reč je o továrni Prusa Research, ktorej zakladateľom je Josef Průša, mladý český vývojár a podnikateľ. Všetci piati členovia krúžku sme sa veľmi zaradovali – veď bodaj by sme sa nie. Išlo totižto o niečo, o čom sme snívali, odkedy sme na krúžok 3D tlače začali chodiť. Naše nadšenie umocnil aj fakt, že sme sa išli pozrieť na niečo, čo dôverne poznáme, keďže tlačiarne, ktoré máme u nás na škole, sú presne od tohto výrobcu. A Praha, mesto, kde sme mali možnosť stráviť štyri krásne dni, bolo ďalšou pridanou hodnotou.

      • Cesta tam ubehla ako voda, keďže sme išli vlakom a v noci, takže väčšinu z nej sme prespali. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali v „Praze na Hlavním nádraží“. Naše prvé kroky smerovali do Národného múzea, kde sme okrem iného mali možnosť vidieť zostavenú sochu Plasteosaura – na tlači ktorého sme sa podieľali aj my. Bolo príjemné čítať názov nášho gymnázia na zozname, vďaka ktorým bol tento projekt zrealizovaný. Hlad a smäd po ceste sme zahasili v najbližšom KFC na Václaváku a doplnení energiou sme sa nechali sprevádzať pani učiteľkou po zákutiach centra Prahy.

        Nasledujúci deň bol dňom D, keďže nás čakal zlatý klinec výletu. Stali sme sa na chvíľu súčasťou diania vo firme Prusa Research. Dokonca sme mali aj vlastné prístupové karty, len škoda, že iba s nápisom „Visitor“... S nadšením sme počúvali nášho sprievodcu, ktorého sme viackrát zasypali množstvom otázok. Videli sme, kde sa vyrábajú filamenty, komponenty ku tlačiarňam a aj samotné tlačiarne. Myslím, že každý z nás bol užasnutý vidieť naraz pracovať 600 tlačiarní, ktoré paradoxne tlačili diely na výrobu ďalších tlačiarní. Napriek tomu, že sme po zdanlivo krátkom čase museli ísť preč, čakali nás v ten deň ešte ďalšie zaujímavosti.

        Navštívili sme Katedru architektúry ČVUT, kde nás sprevádzala výskumná pracovníčka a zároveň aj zakladateľka projektu, pod ktorým vznikol spomínaný Plasteosaurus, Ing. arch. Kateřina Sýsová, PhD. Predstavila nám ich 3D dielňu, rôzne metódy výroby, ktoré na fakulte uplatňujú – recyklácia PET, tlač z betónu, a s tým súvisela aj prehliadka 3D tlačenej betónovej sochy od výtvarného umelca Federica Díaza. Aj v tento deň sme si doplnili energiu, tentokrát zmrzlinou v obľúbenej zmrzlinárni pani učiteľky – Angelato. Už názov napovedá, že chutila fakt ako z nebies.

        V pomerne skoré ráno nášho tretieho dňa sme nasadali na električku a zamierili sme do budovy Centra moderného umenia DOX, kde sme priamo s kurátorom výstavy #Datamaze – Život s algoritmami mali možnosť naučiť sa rozpoznať reálnu a AI vygenerovanú ľudskú tvár. Okrem tohto odborného programu sme v DOX-e mali možnosť prehliadnuť si aj zvyšné, veľmi zaujímavé expozície. Deň sme si ešte spríjemnili potulkami po Prahe a večer sme zavítali na StartupNight v paláci ARA. Našu pozornosť zaujali mladí developeri, ktorí v angličtine v skratke predstavovali svoje projekty a ich cieľom bolo získať investorov či spolupracovníkov do budúcna. Určite to bola pre nás zaujímavá skúsenosť, keďže o pár rokov môžeme byť práve my tými, ktorí dostanú na pódiu svoj priestor.

         

        Ani sme sa nenazdali a bol tu posledný deň nášho pobytu v Prahe, ktorý sme sa snažili ešte maximálne využiť. Prešli sme sa po Karlovom moste, odfotili sa pri stene Johna Lennona a poslednýkrát si užili chuť Angelata. Na úplný záver sme si nechali návštevu Národného technického múzea, čo bolo pre nás, piatich technicky zapálených chlapcov, asi najkrajšie ukončenie výletu v stovežatom meste.

        Cesta späť nám tiež ubehla rýchlo, aj vďaka prítomností pána zástupcu Lajgúta, ktorému vďačíme za šťastný návrat domov. Pani učiteľke Miháľovej ďakujeme za starostlivosť počas celého pobytu a za možnosť nadobudnúť nové poznatky a skúsenosti.

        Tím 3DLab-u GIK
        Autor článku: Vratko Mančuška
        Foto: Damian Bódi

         

         

         

      • Naspäť na zoznam článkov