• Medzinárodný deň študentstva

      • Medzinárodný deň študentstva

      • 21.11.2022 07:09
      • „Štrajk sa skončil, slzy oschli a zostala len neprekonateľná horkosť a obrovská, nezmieriteľná nenávisť. Často večer nemôžem ani zaspať… Do novín sa nemôžem ani pozrieť, chytí ma vždy zlosť. Ľudia okolo mi pripadajú nevšímaví a zbabelí. Nikto nám v našom boji nepomôže. Musíme si pomôcť sami. To je mne aj tebe celkom jasné. Otázkou zostáva ako?“ 
        (Blažek, 2009)
         

      • Od roku 2001 oslavujeme 17. november na Slovensku aj ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu. V tento deň si však pripomíname dve historické udalosti. Jednu z roku 1939 a druhú z obdobia o päťdesiat rokov neskôr. Sedemnásteho novembra 1939 nacisti v reakcii na demonštrácie uzavreli české vysoké školy, popravili 9 študentov a viac ako 1 000 poslali do koncentračných táborov.

        Smrť Jána Opletala, mladého študenta, vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov. Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a ich následky boli tragické. Ako spomienka na tento deň bol o dva roky 17. november vo Veľkej Británii vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva.

        Podobne ako v roku 1939, aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. V Deň študentstva, 17. novembra 1989, v deň uctenia pamiatky smrti Jana Palacha, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi na protest sovietskej okupácie upálil, sa rovnako ako po iné roky konala manifestácia, organizovaná Socialistickým zväzom mládeže. Pochod bol plánovaný niekoľko mesiacov vopred a bol povolený mestským výborom KSČ. Funkcionári vopred vytýčili trasu pochodu, pričom miestne Zbory národnej bezpečnosti dostali za úlohu zaisťovať pokojný priebeh celej manifestácie.

        Oslavy dňa študentstva v Prahe sa zmenili na demonštráciu proti komunistickej vláde. Po prejavoch študenti začali pochod na Vyšehrad. Na Národnej triede ich zastavil policajný kordón, kde sa asi 2000 študentov dostalo do izolácie medzi dva oddiely zásahových jednotiek. Manifestujúci študenti sa napriek napätej situácii správali pokojne, nejavili žiadne známky agresivity. Študentky na znak pokory rozdávali príslušníkom bezpečnosti kvety. Okolo pol deviatej boli študenti zatlačení smerom k postranným uličkám, bolo použité vodné delo, obušky a veľa študentov bolo surovo zbitých. Po deviatej bola manifestácia rozohnaná. Nezávislá lekárska komisia neskôr zistila, že bolo zranených 568 ľudí.

        Študenti umeleckých škôl sa rozpŕchli do pražských divadiel, kde získali podporu hercov. Začalo sa uvažovať o štrajku v divadlách a na vysokých školách. Na druhý deň divadlá vyhlásili týždenný štrajk. Mnohí komunisti, vrátane členov ÚV KSČ, i radoví občania boli pohoršení zásahom. Rozšírila sa falošná správa o smrti študenta Martina Šmída, ktorú ihneď v ten večer odvysielalo aj rádio Slobodná Európa. Napätie a rozhorčenie v spoločnosti stúpalo. Až neskôr vyšlo najavo, že nešlo ani o smrť, ani o študenta.

        Jan Palach

        Bol český študent histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ktorý sa 16. januára 1969 okolo 13:30 na rampe pražského Národného múzea (vo veku 21 rokov) polial benzínom a zapálil na protest proti okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy. Okoloidúcim sa podarilo po niekoľkých minútach plamene uhasiť. Pred smrťou napísal viacero listov, v ktorých svoj čin odôvodnil. Na jeho pohrebe (na Olšanských hřbitovech) sa zúčastnili státisíce ľudí. Dnes už vieme, že „Živá pochodeň číslo 1“, ako sa Jan Palach nazval, nebola zbytočná. Nebol však jedinou živou pochodňou v Československu.

        Udalosti 17. novembra 1989 v konečnom dôsledku priniesli našej spoločnosti slobodu a demokraciu, ktorá nám 40 rokov chýbala. Spoločenské zmeny mali širší rámec a súviseli najmä s koncom „studenej vojny“ medzi dvoma súperiacimi veľmocami ZSSR a USA.

         

        Laura Chovancová

      • Naspäť na zoznam článkov