• KABU (?)

      • KABU (?)

      • 23.11.2022 18:38
      • Práve teraz sa možno niektorí z vás nechápavo zamýšľajú, čo táto štvorpísmenová spleť znakov znamená. Je však garantované, že naši prváci a žiaci prímy až kvarty v tom už majú jasno. Vedeli by vám už totiž povedať, že ide o rituálne začlenenie sa do cechu študentov – inak nazývané aj imatrikulácia. Naši zelenáči si to mali možnosť v uplynulom týždni vyskúšať na vlastnej koži. V stredu to boli všetky triedy nižšieho gymnázia, z ktorých tí starší takýmto spôsobom dobehli svoje zameškané KABU z uplynulých, koronou poznačených rokov. A v piatok, hneď po programe pri príležitosti Nežnej revolúcie, si svoje KABU „odtrpeli“ v budove Kina Orbis aj žiaci prvých ročníkov. Ako to všetko prebiehalo? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch, slovami novozasvätených gymnazistov.

      • Svoje pocity zo stredy nám priblížila Saška, študentka prímy.

        Na KABU sme sa všetci veľmi tešili. Už v piatok nám žiaci z Kvarty prišli oznámiť, že v pondelok máme prísť v ružovom oblečení a v utorok musíme mať na sebe niečo z Harryho Pottera. Kto to nesplní, bude ho na KABU čakať úloha navyše. Boli nás každý deň kontrolovať a poznačili si každého, kto tak nespravil.

        V stredu bol náš veľký deň. Na štvrtej hodine sme išli s našou triednou do jedálne. Mali sme strach z toho čo nás čaká.

        Na začiatku nás žiaci z Kvarty privítali a my sme im zaspievali pripravenú pesničku.

        Nasledovali úlohy a rôzne súťaže, pri ktorých sme sa veľmi bavili. Napríklad, tri skupiny po piatich boli prikryté plachtou a mali si na príkaz vyzliecť, teda dať dole to, čo majú spoločné. Nikomu nenapadlo, že je to plachta... Každá skupina si dala dole niečo iné, čo vyvolalo smiech na celú jedáleň. Ďalšia úloha s keksíkom na čele mala tiež úspech. Dať si ho do úst bez rúk bolo náročné. Ruky sa nemohli použiť ani pri vyberaní jablka z misky s vodou. Ďalšou výzvou pre nás všetkých bolo vymyslieť básničku o triede Tercia. Žiaci zo Sekundy mali vymyslieť básničku o triede Kvarta. Tie by mali byť vyhodnotené neskôr.

        Po úlohách prišli na rad tresty za pondelok a utorok. Kto nebol v ružovom alebo nemal Harryho Pottera, musel tancovať na rôzne pesničky. Ani pri tejto aktivite nechýbal smiech a zábava.

        Na konci sme sa postavili do radu a oproti nám boli naši krstní rodičia. Prečítali nám naše prísahy a my sme všetci naraz povedali „sľubujem“. Dostali sme od nich krásnu kľúčenku, diplom a čokoládu.

        Odchádzali sme spokojní a konečne uvoľnení, pretože sme sa predtým obávali, aké to bude. Bolo to však super. Skvelý zážitok pre nás všetkých. Ďakujeme.

         

         

         

        Celý priebeh piatka nám zhrnula Zuzka, žiačka 1.A.

        18.11.2022 si naša škola pripomenula Nežnú (zamatovú) revolúciu. Úvodný program -koncertík - bol naozaj pekný a zaujímavý. Rovnako sa mi páčilo, keď hudobné nástroje sprevádzali žiakov, ktorí nám k tomuto dňu povedali viac informácií. Na tele som pocítila zimomriavky, keď študenti 4. ročníka začali triasť kľúčmi a vykrikovať heslá, ktoré sú pre revolúciu známe.

        Nasledovalo premietanie filmu s názvom Good Bye, Lenin! Keď sa film konečne skončil, väčšina ročníkov sa vrátila zrejme naspäť do školy a v kine sme zostali len my, prváci, a žiaci 2. ročníka. Začalo sa naše obávané KABU, ktoré nebolo ani zďaleka také zlé, ako sme si predstavovali.

        Na úvod nám povedali pár slov a privítali nás. Nasledovali programy, ktoré si pripravili obe triedy. My, 1.A, sme mali pustené vystrihnuté časti zahraničných piesní a na výkresoch napísané, čo tam my ako Slováci počujeme. Myslím, že sme si to možno užili troška viac ako diváci, ktorí sa na tom mali baviť. 1.C si pripravila tanec. Treba priznať, že v oboch prípadoch to bolo trochu chaotické, ale aspoň sme sa zabavili. Po našich vystúpeniach sme v skupinkách plnili kvíz o gymnáziu. Pri niektorých otázkach nám neostávalo nič iné, len tipovať. Potom nasledovala ďalšia súťaž, súvisiaca s našou úlohou mať na sebe v piatok niekoľko vrstiev oblečenia. V tejto súťaží sme sa mali pokúsiť jedného z našej skupiny obliecť do čo najviac vecí za 2 minúty. Bolo to zábavné.

        Po súťažiach nás neoficiálne-oficiálne prijali, alebo aj neprijali na školu v súdnom procese. Ľudia, ktorí nesplnili niektoré úlohy počas týždňa, boli súdom vyradení z procesu, avšak mohli si reputáciu napraviť v trestoch, ktoré im boli udelené. Napokon sme boli všetci prítomní úspešne prijatí medzi gymnazistov, čoho potvrdením boli aj listiny, ktoré sme dostali, spolu s drobným darčekom.

        V závere sme sa už len rozlúčili a mohli sme všetci odísť domov. Musím povedať, že to bol pekný zážitok, ktorý si budem určite pamätať.

         

        Pre Gymkoviny:
        Saška Lörinčíková a Zuzana Jánošíková

      • Naspäť na zoznam článkov