• Výnimoční

      • Výnimoční

      • 30.11.2022 13:10
      • V Gymkovinách ste si už viackrát mali možnosť prečítať články o výnimočných ľuďoch. Či už o významných osobnostiach z minulosti, súčasnosti, alebo všeobecne o ľuďoch zo sveta, ktorí stáli za zmienku v našom časopise. Tento článok však nie je venovaný globálne známym osobám. Ide o študentov nášho gymnázia, našich výnimočných. Tí skalnejší čitatelia si možno spomínajú, že niečo podobné tu už tiež bolo. Áno, článok Výnimoční ste si mohli prečítať v šiestom vydaní našich novín. Teraz vám prinášame ďalšie dve mená, ďalších dvoch výnimočných študentov, o ktorých budeme určite ešte počuť. O koho ide a v čom spočíva ich výnimočnosť, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch. Je dôležité si však uvedomiť jednu vec. Výnimoční sme určitým spôsobom všetci. Práve preto treba pracovať na svojich snoch, robiť to, čo vás baví. Tvrdá práca má možno horké korienky, ale prináša sladké ovocie.

      • Moje meno je Peter Haás. Mám 14 rokov a výtvarnému umeniu som sa začal venovať ako 5-ročný.  Kreslenie považujem za výborný relax a odreagovanie sa od denného stereotypu. V súčasnosti sa zaoberám realistickými kresbami, kde viem najlepšie zachytiť aj tie najmenšie detaily. Aktuálne ma stále viac inšpiruje architektúra, jej história, ale aj budúcnosť. Mojím koníčkom je okrem iného aj cestovanie. Počas mojich ciest po Európe, Amerike či Ázii som získal množstvo inšpirácií pre moje ďalšie zameranie a tvorbu. Výber z mojich kresieb vám ponúkam nižšie.

         

         

         

        Moje meno je Lucia Tučeková. Mám 17 a svoje intenzívne pocity žmýkam do poézie, ktorá je súčasťou môjho života už nejaký ten čas. Rada si ale prečítam aj cudzie diela. Je pochopiteľné, že medzi moje obľúbené predmety patrí literatúra. Okrem poézie sa venujem aj divadlu v miestnej ZUŠ-ke. Vybrala som si pre vás 2 básne, ktoré nájdete pod týmto textom.

         

         

        Lev

        ocitla som sa na balkóne
        krk posiaty odtlačkami prstov
        hmatateľná atmosféra
        bezpečia
        kým predvedieš svoj známy predslov
        dovoľ mi sa vyzliecť,
        aspoň mysľou.

        Roztrhané bedrá
        krvácam ti do dlaní.
        Tebe to nevadí
        mier sa vnútri sa urovná
        vrieska tvoja Sloboda.

        Premietam si ho na plátne
        viečok očí kým sú zavreté.
        Preromantická etapa.
        Zárodok vášne,
        stačil jej, to netuší
        Nasýtili sa až po uši

         

        Mora

        Milovať ťa bez dojmu márnosti
        Snaha sa naplní
        skutočnosťou bdelosti
        prelínaním obrysov tiel

        Po zlosti
        prichádza mier
        aspoň na chvíľu
        Oklame
        Vílu, so žiarou plnou dier.

        Ona jeho paradoxu verí
        Túži po východe slnka bez zverí
        ktoré ceria zuby.
        Napadnutá sa im smelo škerí.

        Delúzia.
        či blúdi v prašných komnatách
        je jej ľahostajné.
        Buchot dverí.
        Usmieva sa,
        kušou mieri
        Na nevinné háďatá.

        Nočná mora.
        Moľa? Nádherný motýľ.
        Čo si tupá? Mora ťa znemožní.
        Lietať medzi rákosím, s moľami zároveň, je môj najtajnejší sen.
        Pomôže ti skočiť z móla… živiť ťa je číra smola   

         

        Pre Gymkoviny: Natália Kortišová

      • Naspäť na zoznam článkov