13. vydanie

Na úvod sa chcem opýtať, čo vás viedlo k tomu, stať sa učiteľom, bolo to vaším plánom alebo skôr spontánnym rozhodnutím?

Na vysokú školu som išiel so zámerom zvýšenia kvalifikácie v oblasti trénerstva a telesnú výchovu som mal len ako doplnkový predmet. Nad učiteľstvom som, pravdupovediac, takmer nepremýšľal, no naskytla sa mi príležitosť, ktorej som sa chopil a som za to vďačný.

Ak ste nad učiteľstvom neuvažovali, čím ste teda chceli byť, keď ste boli napríklad vo veku našich študentov?

Bolo toho viacej, ale, samozrejme, túžba živiť sa športom bola najsilnejšia a myslím, že aj vďaka mojej vytrvalosti sa mi to určitú dobu darilo.

Viem, že na gymnáziu učíte sotva dva mesiace, no aj za tento krátky čas ste si určite vytvorili nejaký názor na našich študentov. Ako ich vnímate, čo sa týka športovania či kondície, ale aj vo všeobecnosti?

Vnímam ich ako šikovných mladých ľudí a veľa z nich je na tom fyzicky veľmi dobre. Z môjho pohľadu je pohyb ako taký ozaj dôležitý, preto si cením každého študenta, ktorý oň prejaví akýkoľvek záujem nad rámec povinnej telesnej výchovy na škole.

Ako vplýva vaša profesia na váš osobný život, zmenilo sa niečo, odkedy učíte, získali ste nové postoje či názory?

Myslím si, že v praxi učiteľa nie som ešte natoľko dlho, aby sa niečo zmenilo. Vnímam však, že učiteľstvo ponúka človeku priestor na rozvoj mnohých zručností. Ako napríklad vedieť sa prezentovať, byť tvorivejší, byť špecialistom vo svojom odbore, lídrom tímu, vymýšľať zaujímavé aktivity a iné. Taktiež som rád, že budem mať opäť prázdniny, aj keď už v úplne inej pozícii.

Máte nejaké ciele pre najbližšie obdobie?

Áno, mám, jedným mojím veľkým cieľom je momentálne zvládať túto profesiu čo najlepšie, ale verím, že s tými prázdninami to bude hračka.

Aký je váš obľúbený šport? Bola telesná výchova medzi vašimi obľúbenými predmetmi na základnej/strednej škole?

Mojich obľúbených športov je veľa. V mladosti som sa intenzívne venoval futbalu. Popri tom som hrával hokej a kondíciu som doháňal na bicykli. V súčasnosti sa venujem cyklistike, ultratriatlonu, skialpu a nepohrdnem ani turistikou. Áno, telesná patrila medzi moje najobľúbenejšie predmety, spolu s geografiou a biológiou.

Ako často sa venujete športu?

Športujem skoro každý deň. Do práce chodím poväčšine na bicykli, navštevujem fitko, plávam, behám, hrávam hokej a s rodinou trávime voľný čas v prírode, na turistike a podobne.

Vidím, že voľným časom neplytváte. Akému športu ste sa ale venovali počas vášho života najdlhšie obdobie?

Futbal a hokej som hrával už od 5 - 6 rokov až do 30 rokov. Futbal už nehrám takmer vôbec, ale hokej si občas zahrám v partiách.

Čo vás motivuje, čo vás ženie vpred?

Snažím sa viesť svojho syna k pohybu a športu. Vpred ma ženie myšlienka, že sám by som mu mal ísť príkladom, a to nielen v športe. Detstvo je o spomienkach a zážitkoch a ja mu ich chcem dopriať čo najviac.

Keď hovoríme o zážitkoch a spomienkach, čo je pre vás tou najkrajšou spomienkou z detstva či mladosti?

Tých spomienok je mnoho, no najviac mi utkvela v pamäti práve jedna športová. Hral som v Košiciach pred cca 25 000 divákmi predzápas kvalifikácie na MS 94 medzi RČS a Cyprusom. Naša šatňa bola hneď vedľa našeho “ Áčka”, v ktorom v tých časoch boli hviezdy ako Peter Dubovský, Jirka Nemec, Pavel Hapal... Autogramiádu sme absolvovali priamo v ich šatni. Asi si viete predstaviť, aký obrovský zážitok to bol pre 13-ročného chlapca. Moje spomienky a lásku k športu vo veľkej miere ovplyvnili aj moji učitelia a tréneri. Pán Boroš, pani Hodulová boli mojimi triednymi a rád spomínam aj na trénerov Milana Mihóka, Milana Špačeka, Vojtecha Vaszila, Ladislava Daniho a Maroša Kudlíka, či profesorov z vysokej školy. Aj títo ľudia môžu za to, kým teraz som.

Ďakujeme pánovi učiteľovi za jeho spoluprácu, prajeme mu veľa síl a rozvážnosti v nasledujúcich školských rokoch a veríme, že vy, milí čitatelia, ste sa vďaka Gymkovinám dozvedeli opäť niečo zaujímavé.

Nina Bilíková