13. vydanie

V jeho podaní si mohli vypočuli básne ako Slávy dcéra od velikána Jána Kollára, Žltú ľaliu od Jána Bottu, či úryvok z Hájnikovej ženy od P. O. Hviezdoslava. Svoju prednášku zavŕšil básňou od Jána Smreka - Oči.  Neodmysliteľnou súčasťou poetickej besedy bol Latinákov skvelý humor a okrem rád do života sprostredkoval aj mnoho ponaučení z básní.

Po oficiálnej časti nasledovalo fotenie a autogramiáda, počas ktorých si Lukáš Latinák našiel čas i na zodpovedanie našich zvedavých otázok:

Chceli ste byť od malička hercom?
„Nie, ako dieťa ma vždy fascinovalo povolanie smetiara. Zaujímavé je tým, že na svete sú len dve povolania, v rámci ktorých môžu ľudia naskakovať za jazdy do idúceho auta: James Bond a smetiar. Jamesom Bondom som nemohol byť, ale smetiarom, to už áno. Nikdy som nerozmýšľal nad herectvom. Dostal som sa k nemu veľmi spontánne.”

Aký bol váš obľúbený predmet v škole?
„V tej dobe ma najviac bavila ruština. Ale najzaujímavejší je práve dôvod, prečo to bola ruština. Tento jazyk nás učila krásna 28-ročná mladá, pekná učiteľka Elena Jurkovičová  zo Zvolena a úprimne vám poviem, bol som do nej zaľúbený. Ani som sa nemusel učiť, stačilo mi pozrieť sa na ňu a hneď som všetko vedel. Tým, že nás učila aj dejepis, tieto dva predmety som mal teoreticky ako-tak vyhraté. I dejepis ma totiž vždy zaujímal, zvykol som si klásť otázky ako, prečo sa to tak stalo, kde to vzniklo.”

Čomu sa venujete vo voľnom čase?
„Čo je to vlastne voľný čas? Ak ho aj niekedy mám, som so svojou rodinou, so svojimi chlapcami, majú 12 a 8 rokov, alebo si pripravujem potrebné veci na to, aby som mohol ísť otravovať ľudí poéziou.”

Čo vy a Hriňová?
„Táto otázka vyzerá jednoducho, ale pre mňa je zložitá. Ja som sa narodil v Brezne, moja sestra v Krupine a bratia v Detve. Moji rodičia veľa cestovali a poslednou zastávkou  bola Hriňová. Keď som mal 5 rokov, už som chodil do škôlky v Hriňovej.  Mal som však taký pocit, že nás tam veľmi nemali radi, lebo sa na nás tak čudne pozerali. Asi preto, že meno Latinák na Podpoľaní nebolo veľmi frekventované.”

Aké sú Vaše herecké plány a v akých filmoch či projektoch Vás môžeme v najbližšej dobe vidieť?
„To by som aj ja rád vedel. Sám neviem, či ešte nejaký film natočím, pretože naše herecké povolanie je vždy na vážkach. Na škole nám vraveli, že do života nám dávajú neistotu. Vtedy sme tomu nerozumeli. Teraz som mal veľmi málo filmových aj seriálových ponúk. Na toto Vám veľmi neviem odpovedať, pretože ja sa nikam netlačím, čakám, kým ma osloví režisér alebo producent.

Stretávate sa často so stresom, čo sa týka Vašej práce?
„Stres je v našom povolaní pravidelným hosťom. Keď skúšame len tak, je to ešte v poriadku, ale akonáhle ide premiéra, stres už prichádza na scénu.”

Čo by ste odkázali študentom gymnázia?
„Robte to, čo vás baví! Vysnívajte si niečo a splňte si svoj cieľ. Keď chceš byť napríklad doktorom, daj si prihlášku na medicínu a uvidíš, či sa to podarí, alebo nie. A keď nie, tak to skúšaj dovtedy, pokiaľ sa ti to nepodarí.  Sny sú na to, aby sa plnili, to si vždy pamätajte!”               
 

Za rozhovor ďakuje Sarah Uhrinová