13. vydanie

Našou prvou zastávkou sa stala čokoládovňa Schoko-csárda v Hauswirthe blízko slovenských aj maďarských hraníc. Občerstvenie na cestu či darčeky pre rodičov boli po tejto návšteve poriešené a my sme mohli pokračovať - smer Viedeň.

Po dlhej ceste cez toto obrovské mesto sme sa dostali do centra, odkiaľ sme už pokračovali po vlastných. Naša cesta mierila priamo do najbližšieho McDonaldu, ktorý sa stal na tieto dva dni našou, takpovediac, jedinou stravovacou možnosťou s výnimkou domácich schnitzlov od maminiek. Krásne vyzdobené ulice, ktorými sme prechádzali, vyvolali vianočnú atmosféru úplne vo všetkých. Nohy nás cez ne zaviedli do prírodovedného múzea neďaleko. Mnohé výstavy z rôznych odvetví biológie, geografie a vlastne aj dejepisu zaujali takmer každého. Aj ja som si prišla na svoje a viac ako zvieratá som obdivovala budovu múzea, stropy, múry, či výhľady z okien. Posledný a hlavný bod programu tohto dňa boli, samozrejme, vianočné trhy. Už z diaľky náš pohľad zaujali farebne vysvietené stromy i budovy. Klzisko, stánky s jedlom či výrobkami a horúci punč dokopy vytvárali neopakovateľnú atmosféru, ktorá nás pohltila natoľko, že sa nám nechcelo ani odísť, aj napriek tomu, že nám bola zima.

Po príchode do Bratislavy sme sa vymrznutí konečne ubytovali a zložili unavené hlavy na posteľ. Teda aspoň poniektorí. Ostatní išli doplniť sily večerou v mekáči a potom vďaka energii z hranoliek skákali na posteliach ešte o jednej v noci.

Ráno sa nám nechcelo vstávať, no pri pomyslení na to, čo nás ešte čaká, sme hneď boli na nohách. Tretiaci a sexta navštívili prezidentský palác, zatiaľ čo my sme nakupovali v Eurovei. Potom sme sa vystriedali, no naša skupina zavítala do zážitkového centra vedy - Aurélia. Tam sme si užili kopec srandy pri skúšaní rôznych vynálezov, či už technických, fyzikálnych, chemických i biologických.

Okolo jednej sme sa všetci rozlúčili s veľkolepou Bratislavou a vydali sa na cestu domov. Všetci sme boli nadmieru spokojní a spomienky z tohto výletu nám ešte dlho ostanú v pamäti. Preto chceme poďakovať všetkým učiteľom, hlavne našej pani profesorke Václavikovej,  že sme mohli prežiť také krásne zážitky. Do Rimavskej Soboty sme šťastne dorazili o piatej a pri vystupovaní z autobusu na nás čakali vysmiati rodičia, zvláštne, veď za tie dva dni si od nás určite ani nestihli oddýchnuť, práve preto by som odporúčala chodiť na výlety častejšie, nech si aj rodičia oddýchnu od svojich detí, tak ako si my oddýchneme od školy.

Nina Bíliková