16. vydanie

Každý z nás je iný, sme odlišní, máme rôzne zvyky a tradície, no jedno nás spája. To, že sme všetci verili. Nehovorím len o Ježiškovi, darčekoch či zlatom prasiatku. Hovorím o tom, čo tento sviatok vyžaruje. Všetci sme verili v čaro Vianoc. To čaro, ktoré vytvára ich atmosféra, to čaro, keď na Štedrý deň napadne prvý sneh a v kuchyni rozvoniavajú perníčky, keď sa rodina a blízki zídu, aby mohli zdieľať svoje pocity a navzájom sa obdarovať zbytočnosťami.

Čím sme však starší, tým menej radostí z maličkostí vypĺňa náš deň. Niektorých už netešia ani Vianoce. Je to krásny sviatok, ale, pravdupovediac, tiež vo mne nevyvoláva rovnaké nadšenie ako kedysi. Milujem vianočné filmy, to jedlo, tie svetlá, tie dni pred prázdninami, keď sa snažíte byť milí aj k úhlavným nepriateľom. Dalo by sa povedať, že verím v to čaro a užívam si ho. No nič nemôže ostať rovnaké naveky, a tak sa z nás nadšenie ľahko vytratí. To ozaj dôležité je však neprestať veriť, aby sme vždy počuli rolničky zvoniť v našich ušiach.

Vianoce sú za rohom a s nimi aj prázdniny, na ktoré sa už všetci tešíme. Týmto by som vám všetkým chcela popriať predovšetkým Vianoce ako z rozprávky a dúfam, že ich strávite tak, ako si to želáte.

Nina Bíliková