17. vydanie

Čo bolo vaším snom, keď ste boli v našom veku?

Od malička som chcela byť učiteľkou, bol to môj najväčší sen. Preto som sa veľa (naozaj veľa!) učila, keďže dostať sa na pedagogickú VŠ v tom čase nebolo vôbec jednoduché. Rozmýšľala som aj nad medicínou, konkrétne zubným lekárstvom. Triedny ma však presvedčil, že učiteľstvo je pre ženu lepšia voľba. A priznám sa, prázdniny a predstava, že v lete budem stále doma, ma tiež lákali.

Aké školy ste navštevovali/vyštudovali počas života?

Navštevovala som naše gymnázium, potom Pedagogickú fakultu UMB v Banskej Bystrici, kde som študovala slovenský jazyk a pedagogiku. Angličtinu som začala študovať až ako matka dvoch detí – čo nebolo ľahké, ale zvládla som to, takže ďalšie 3 roky štúdia na UMB.

Prečo ste si zvolili práve angličtinu a slovenčinu?

Na základnej škole som mala super slovenčinárku, takže to išlo samo. Mojím druhým obľúbeným predmetom bola biológia. Ale kombinácie predmetov v tom období boli dané a keďže biológia bola iba s matikou a chémiou (no go!), zostala slovenčina. Tam boli na výber HV, VV alebo pedagogika.  Takže - vylučovacia metóda. Počuli ste ma spievať? Máte šťastie, že nie. Výtvarná a moje kresby? Tak trochu... no, povedzme, že umenie to nie je. Takže zostala pedagogika. Angličtina sa dostala do módy až po páde režimu a angličtinárov bolo málo, tak som si povedala, prečo nie?

Aké rozdiely vidíte v školskom systéme v čase vášho štúdia a v súčasnosti?

Obrovské! Zhrniem to do troch bodov: učenie, vzťahy a známky.

V našich časoch bol v centre pozornosti učiteľ. Postavil sa pred tabuľu, vysvetlil učivo (alebo ho prečítal z knihy, ktorý ako), my sme si písali poznámky, doma sme sa to naučili a potom sme to museli zopakovať. Čím presnejšie, tým lepšie. Taká „papagájová metóda“. Ale mali sme aj labáky z chémie a biológie, kde sme robili rôzne pokusy, ktoré som zbožňovala, no celkovo to bolo hlavne o teoretických vedomostiach.

Dnešné vyučovanie je viac „student-friendly“. V centre pozornosti je žiak, ktorý sa stáva aktívnym účastníkom vyučovacieho procesu (teda aspoň by ním mal byť) a sám objavuje, aplikuje nové informácie, polemizuje, argumentuje. Učiteľ je skôr v pozícii lídra, ktorý mu ukazuje cestu.

Vzťah učiteľ - žiak sa tiež posunul na úplne inú úroveň. Aj keď určitý rešpekt tam vždy bude, vzťahy sú oveľa priateľskejšie, bližšie a uvoľnenejšie. Dnešní učitelia vedia byť viac nad vecou, vedia sa zasmiať, pripustiť si chyby, posrandovať, vedia, kedy pridať štipku prísnosti (lebo veď maturita!) a kedy byť pevne na zemi (lebo veď nejde o život). Kedysi by sme si neboli dovolili oponovať učiteľom alebo odovzdať prázdny  papier na písomke „ozdobený“ kvietkami, domčekmi alebo srdiečkom. Mali by pocit, že si z nich robíme srandu. Dnes sa to berie inak.

No a čo sa týka známok, my sme bežne z predmetov mali iba 2-3 známky za polrok. Každá známka mala veľkú váhu (keďže sa počítal priemer) a tak sme snažili ustrážiť si ich.

Ako vnímate evolúciu žiakov, ak by ste mali porovnať vašu prvú triedu a vašu doteraz poslednú ?

Mladí boli vždy rovnakí – vzdorovití, pohodlní a plní výhovoriek. Vtedy sme však na našich žiakoch nevideli tetovania, modré vlasy ani holé pupky. A tepláky sa nosili iba na telesnú. Kým oni si ešte cez prestávky pokecali, vybláznili sa, vy ste schopní sedieť vedľa seba a posielať si správy cez mobil! A psychických problémov bolo menej.

Na druhej strane, vy ste sa narodili s mobilom prirasteným k ruke. Nové technológie zvládate intuitívne, ste zruční a často pomáhate aj nám, učiteľom. Veľa vecí viete zistiť na dva kliky. Dnes už neplatí ani to staré – treba vedieť, čo kde hľadať. A ani „gúgliť“  už nemusíte. Je tu AI.  Ale pozor! Neverte všetkému. Ak AI nevie odpoveď, neprizná sa, radšej vám nejakú odpoveď vyfabuluje, čo môže byť veľmi zradné. A potom tie vaše odpovede vyzerajú, ako vyzerajú.

Ktorý štýl vyučovania a skúšania sa vám najviac osvedčil pri dnešnej generácii?

Ja rada prenášam zodpovednosť na žiakov, lebo čo vie urobiť žiak, nemá robiť učiteľ. V jazykoch je komunikácia kľúčová, preto preferujem skupinovú prácu, triednu diskusiu a rovesnícke vyučovanie. Na slovenčine aj angličtine rada so žiakmi polemizujem, aktualizujeme preberané učivo, rozoberáme rôzne témy (spoločenské aj osobné). Niektorí žiaci môžu mať pocit, že „len tak kecáme“, ale vždy to má nejaký cieľ. A podľa mňa, dobrá rada do života je niekedy užitočnejšia, ako vedieť vymenovať nepárové znelé spoluhlásky. Samozrejme, ak chcete diskutovať, rozumne argumentovať, vyjadrovať sa k veci, musíte niečo aj vedieť. A vedomosti - tie do hláv nenaskáču samé, treba si k tomu sadnúť. A to ani google ani AI za vás neurobí.

A skúšanie? Zo srdca ho neznášam! Naozaj! Je to najotravnejšia činnosť v našej profesii. O písomkách ani nehovorím! Beriem to ako nutné zlo. Lebo ktorý žiak by sa učil, keby nebol skúšaný?

Máte ako slovenčinárka nejakého obľúbeného autora?

Nemám obľúbeného autora, skôr obľúbené knihy, ktoré čítam aj viackrát. Vždy v nich nájdem niečo nové a poučné, čo mi uniklo pri predchádzajúcom čítaní. Staré príbehy sú plné vecí, ktoré sa dajú aktualizovať na dnešok, aj keď vaša generácia ich môže vnímať úplne inak. Ale literatúra je o tom -  nájsť si v nej to svoje. Preto pri rozboroch diel na hodinách často žasnem, ako ich vidí dnešná mládež. Myslím si však, že čítanie je obohacujúce pre každú generáciu.

Stalo sa vám počas vašej dlhoročnej praxe učiteľky, že vám nejaký žiak pripomínal samú seba?

Stáva sa mi to celkom často. Skoro v každej triede sa nájde aspoň jeden žiak, ktorý mi pripomenie moje mladšie ja - či už správaním, prístupom k učeniu, ukecanosťou  alebo „originálnymi“ názormi.

Čo je, podľa vás, najdôležitejšou životnou lekciou, ktorú odovzdávate svojim žiakom?

Bude to znieť ako klišé, ale je dobré určiť si priority. Aby ste vedeli, čo chcete dosiahnuť (profesionálne aj v osobnom živote) a  robili pre to maximum. Dnes majú mladí toľko možností, že im naša generácia môže iba ticho závidieť, tak prečo ich nevyužiť. Keď žiakov niečo trápi, stále sa opýtam, či ich to bude trápiť aj o rok. Ak nie, nie je to nič, za čo sa oplatí trápiť teraz. Nie všetko v živote vychádza podľa našich predstáv. A z najväčších dnešných trapasov budú raz najlepšie storky na rozprávanie.

Čo rada robíte vo voľnom čase?

Vo voľnom čase čítam, pozerám filmy a seriály. Okrem toho si rada púšťam podcasty a diskusie s politológmi a novinármi, lebo aspoň to vo mne vzbudzuje dojem, že som v obraze. Ale rada si pozriem aj dnešných mladých influencerov a ich rozhovory so zaujímavými osobnosťami - nikdy neviete, čo zaujímavé sa tam dozviete! A niekedy je to pre mňa naozaj taký „AHA“ moment.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Môj najväčší úspech? Jednoznačne - moja rodina! Manžel a naše dve šikovné a úspešné deti, na ktoré som nesmierne hrdá. Keď sa na ne pozriem, viem, že všetok ten čas, lásku a energiu sme investovali správne. Odviedli sme dobrú prácu - a to sa počíta!

Ak by ste mali možnosť niečo zmeniť vo svojom živote, zmenili by ste niečo? Ak áno, čo by to bolo a prečo?

Nič by som nemenila! Všetko, čo sa mi stalo, ma niekam posunulo. Na konci dňa je všetko presne tak, ako má byť!

Akú radu by ste dali niekomu, kto by sa chcel stať učiteľom?

Chcete byť učiteľom? Skvelé rozhodnutie! Pripravte si nervy a veľa kávy, pretože okrem učiteľa budete aj psychológom, motivátorom, organizátorom a úradníkom v jednom! A samozrejme, s Edupage budete môcť byť vždy a všade k dispozícii.

Ale teraz vážne - učiteľstvo je úžasné povolanie. Ja by som nemenila. Robte to, čo vás baví! A ak je to práve učiteľstvo, nenechajte sa odradiť platom - raz to bude lepšie (možno to nebude hneď, ale kto vie?). A aj vaše deti si zaslúžia dobrých učiteľov! 😉

Natália Kortišová