6. vydanie

Za účelom lepšieho porozumenia tohto fenoménu sme vyspovedali našu školskú psychologičku, pani Mariolu Jančiovú.

Mohli by ste nám na začiatok pojem online záškoláctvo trošku priblížiť?

Je to v podstate nový pojem, resp. fenomén, ktorý so sebou priniesla súčasná situácia s pandémiou a následným dištančným vzdelávaním. Je to niečo úplne nové, s čím musia učitelia, rodičia, žiaci, študenti a psychológovia bojovať. Princíp spočíva v tom, že žiaci/študenti síce fyzicky sedia na online hodinách, ale duchom sú neprítomní, pretože sa venujú iným činnostiam, napr. sú na sociálnych sieťach, chatujú alebo hrajú videohry.

Ktorá veková kategória je týmto problémom podľa Vás zasiahnutá najviac?

Myslím si, že najviac sa to týka žiakov druhého stupňa a stredoškolákov, keďže práve v tomto veku žiaci a študenti trávia veľa času na internete a sociálnych sieťach.

Sú podľa Vás prísnejšie pravidlá, ako napríklad povinné zapínanie kamery na každej hodine, formou prevencie?

Je pochopiteľné, že učitelia hľadajú rôzne možnosti ako online záškoláctvu predchádzať a zapnuté kamery sú určite jednou z nich. Samozrejme, až neskôr sa ukáže, ktoré pravidlá priniesli aj želané výsledky. Vždy to závisí aj od konkrétnej hodiny, triedy, učiteľa a taktiež od konkrétnych žiakov, pretože sú takí, ktorí aj popri zapnutej kamere budú napr. chatovať, a potom sú ostatní, ktorí aj keď majú kameru vypnutú, by to nespravili a celý čas sa snažia na online hodine sústrediť na výklad učiva.

Aké druhy online záškoláctva poznáme?

Psychológovia zatiaľ nezadefinovali konkrétne druhy online záškoláctva. Zatiaľ sa tento súčasný fenomén skúma, ale, samozrejme, poznáme viacero foriem online záškoláctva, čiže napr. žiak/študent je na online hodine, ale počas toho robí niečo iné, či už je len tak na internete, alebo si píše s kamarátmi, alebo hrá videohru, a potom medzi ďalšie formy patria situácie, keď sa žiak/študent vôbec nezúčastňuje online hodín, má stále nejaké výhovorky, alebo mešká, alebo sa vyhovára, že mu nefunguje technika, odmieta si zapnúť mikrofón alebo kameru. Následne sú aj také situácie, že je žiak prítomný, ale učivo vôbec nevníma a je proste úplne nezaangažovaný na danej online hodine. Takže tých situácií môže byť niekoľko.

Ako som už spomínala v úvode, nehádžme všetkých študentov do jedného vreca. Ako by teda učitelia mali adekvátne riešiť problém nezúčastňovania sa online hodín niektorých žiakov a zároveň nesťažovať alebo nepridávať na množstve úloh ostatných, poctivých žiakov?

Nie je to, samozrejme, jednoduché, pretože aj pre učiteľov je celá táto situácia nová, či už celkové dištančné vzdelávanie, alebo problémy s online záškoláctvom. Čiže aj oni robia, čo môžu, ale určite je dôležité rozprávať sa o tom so žiakmi/študentmi a hľadať spoločné riešenie, aby sa nestávalo to, že potom tí poctiví budú na všetko doplácať. Určite je veľmi dôležité hovoriť o tom aj s rodičmi, ktorí by mali vedieť, čo sa deje s ich deťmi. Túto situáciu je potrebné riešiť spoločne.

Vieme, že časť zodpovedného prístupu má na svedomí aj domáce prostredie, je tu niečo, čo by ste chceli odkázať ako pomoc rodičom pri prevencii záškoláctva?

V prvom rade by mali so svojimi deťmi o všetkom hovoriť, a zvlášť v tejto ťažkej pandemickej dobe. Mali by sa zaujímať o to, koľko času ich deti trávia na internete a čo tam robia. Vždy je dôležité hľadať príčiny ich správania a až potom môžeme hľadať následné riešenia. Samozrejme, aj deti by si mali uvedomiť, že tak, ako je dôležité vyvarovať sa klasickému záškoláctvu, mali by sa chcieť vyvarovať aj tomu v online priestore.

Ako sa teda dá takémuto záškoláctvu zabrániť?

Najdôležitejšia je prevencia, takže je potrebné snažiť sa pracovať s vnútornou motiváciou žiakov a študentov, aby oni sami nemali k tomu tendenciu. Hoci je pochopiteľné, že ak väčšinu svojho času trávia na internete, tak ich to láka aj počas online hodiny, keďže sedia za počítačom. Určite by som v rámci prevencie mohla odporučiť žiakom a študentom mať v izbe vyhradený istý „kútik“, ktorý je zameraný len na učenie, aby ich to nelákalo k ničomu inému, a taktiež by bolo vhodné, aby počas online hodín mali vypnutý chat a všetky sociálne siete, ktoré by ich mohli rozptyľovať. A ak už taká situácia nastala, je dôležité hľadať príčiny, taktiež záleží na tom, či ten daný žiak/študent mal k takémuto správaniu sklony aj počas prezenčného vyučovania, alebo sa to uňho objavilo len teraz. Je potrebné zistiť, či je za tým nuda, lenivosť alebo pocit frustrácie, a až tak je možné nájsť nejaké riešenie. Ale určite je veľmi dôležitá spolupráca medzi žiakom/študentom, učiteľom a rodičom, a v prípade potreby je tu, samozrejme, aj školský psychológ.

Na názor sme sa opýtali aj samotných učiteľov, ktorí sa denno-denne stretávajú s novými výmyslami svojich žiakov.  

Pani učiteľka Miháľová ako prvá priznala, že sa na svojich hodinách s takýmto typom záškoláctva už niekoľkokrát stretla. Zároveň sa však zo všetkých síl snaží absencie žiakov zapríčinené neskorým príchodom pochopiť a zaspatie na online hodinu rieši prevažne upozornením. Na otázku, či nabáda svojich študentov, aby si zapli na hodine aj kameru povedala, že nabáda zvyčajne, keď skúša online, ale rozumie tomu, že so snímaním kamerou môžu mať niektorí žiaci problém a rešpektuje to. Svojím odkazom vás na záver určite príjemne naladí a motivuje, rovnako ako mňa:

„Pandémia nás postavila všetkých do neobyčajnej situácie. Niekedy mám pocit, že proti sebe bojujú dva tábory: žiaci, ktorí sa všemožne snažia nájsť spôsoby, ako si prácu zjednodušiť a my, učitelia, ktorí s tým ako s veternými mlynmi bojujeme. Rozmýšľala som, že aj tým, ako sa nás snažíte oklamať, sa možno niečo učíte. Myslím si však, že víťaz v tomto "boji" neexistuje. Určite príde deň, keď sa do školy vrátime a každého z nás to dobehne. Dovtedy vám všetkým želám veľa zdravia a sily skúsiť prekonať neuveriteľnú túžbu zľahčiť si to, ktorú online vyučovanie ponúka...“

Celú situáciu nám priblížil aj pán učiteľ Ticháček, ktorý sa už taktiež na svojich hodinách s viacerými typmi online záškoláctva stretol.

„S problémom online záškoláctva sa stretávam hlavne vo forme neskorého prihlasovania sa na online hodiny, resp. vynechanie online hodiny bez predošlého ospravedlnenia. Takéto konanie študentov sa opakuje hlavne vtedy, ak je na danú hodinu naplánované skúšanie. Problémy sa zvyčajne objavujú pri tých istých žiakoch. Už sa mi stalo aj to, že študent na hodinu zabudol, jedna študentka sa „zabudla“ v obchode, ale vyskytol sa aj problém s klamstvom, kedy mi študentka tvrdila, že bola na online hodine napriek tomu, že v zozname účastníkov danej hodiny nebola.“

Podobne ako pani učiteľka Miháľová, aj on sa snaží svojich študentov pri zaspatí či neskorom príchode na online hodinu pochopiť.

„Zodpovední žiaci mi absenciu avizujú vždy dopredu alebo sa o nej dozviem od triedneho učiteľa. Problém „zaspatia“ alebo neskorého prihlásenia na hodinu riešim zapísaním do elektronickej triednej knihy. Ako triedny učiteľ viem takúto absenciu ospravedlniť, pokiaľ nejde o pravidelne sa opakujúci problém.“

Od žiakov si počas štandardnej hodiny zapnutú kameru nevyžaduje, stačí mu, ak na otázky študenti reagujú slovne, zapájajú sa do diskusie a odpovedajú na položené otázky. Samozrejme, nemá nič proti tomu, ak si kameru na hodine zapnú, môže ich tak na diaľku aspoň vidieť. „Inak je to počas hodín, keď študenti píšu online písomky. Vtedy vyžadujem zapnutie kamery, a to z dôvodu zabezpečenia zvýšenej objektívnosti hodnotenia. K tomuto kroku som pristúpil po negatívnych skúsenostiach, ktoré vyplývali so spolupráce študentov počas písomiek. Po zavedení tejto zmeny sa mi výsledky testov javia omnoho objektívnejšie ako predtým,“ dopĺňa.

Jeho „posolstvo“ patrí všetkým vám, ktorí ste problém záškoláctva brali doteraz na ľahkú váhu:

„Počas online hodín sa snažím upozorňovať študentov na to, že svojou nezodpovednosťou škodia hlavne sami sebe a vyzývam ich k tomu, aby si pravidelne a čo najlepšie plnili svoje povinnosti. Zvyknem použiť vetu: „Každý si je strojcom vlastného šťastia a úspechu.“ Nabádam ich k tomu, že návyky, ktoré majú počas štúdia, si veľmi ľahko môžu niesť so sebou aj do budúcnosti. V prípade neospravedlnenej absencie či nesplnenej alebo odfláknutej školskej úlohy dostanú zlú známku. No v prípade, že v budúcnosti neprídu do zamestnania bez ospravedlnenia alebo sa nebudú snažiť robiť svoje úlohy na maximum, môže to mať pre nich závažnejšie dôsledky...“

Napokon som nechala priestor pani riaditeľke, ktorá sa vyjadrila nasledovne:

Už rok dištančného vzdelávania doma nám priniesol aj fenomén „online“ záškoláctva, ktoré sa prejavuje neustálymi výhovorkami na slabé internetové pripojenie, nefungujúci mikrofón alebo kameru, čo znemožňuje spoluprácu učiteľ a žiak v online priestore, ale aj paralelné chatovanie so spolužiakmi, hranie počítačových hier, pozeranie filmov počas online vyučovania. Lákadlám internetu totiž mladí ľudia odolávajú ťažko.

Spomínané mentálne uniknutie z online vyučovania je na jednej strane aj pochopiteľné, pretože počítač pre dieťa pred dištančným vzdelávaním znamenal najmä zábavu. Sadol si zaň, hral sa počítačové hry, pozeral si videá na YouTube, komunikoval na sociálnych sieťach, kým teraz si zaň ráno sadne a pozerá videá z dejepisu, vypĺňa pracovné listy, počíta online matematiku... a toto všetko každý deň a už veľmi dlhé mesiace. 

Naši žiaci v komunikácii s učiteľmi udávajú, že im chýba vnútorná motivácia učiť sa, nevedia sa doma sústrediť, nevedia sa prinútiť učiť sa, chýba im sebadisciplína. Všetkému rozumiem a chápem, že táto neštandardná doba spôsobila enormný tlak na žiakov, ale tak isto aj na učiteľov. Myslím si, že vzájomné zdieľanie pocitov, skúseností a rozprávanie sa o tom, ako sa to dá zvládnuť, je kľúčovým momentom. Na našej škole nám v tomto pomáha školská psychologička. Treba ju určite osloviť, porozprávať sa s ňou cez Teams a zveriť sa jej so svojimi pocitmi.

Bolo by jednoduché nastaviť sankcie za tzv. „online“ záškoláctvo. Ale má to význam? Ľubomír Bezděk napísal: "Pracovať s tými, čo nechcú, je ako ťahať kravu na Mont Blanc. Možno ju tam dokážeme vytiahnuť, ale čo potom s kravou na Mont Blancu?"

Ja sa snažím hľadať vo všetkom to dobré a inšpirujem sa ľuďmi podobného „razenia“. Paradoxne mi umožňuje táto online doba sledovať rôzne podnetné webináre, workshopy a zaujímavé podcasty. Nachádzam v nich veľa dobrých podnetov a s jedným z nich sa chcem s vami podeliť. Je to výchovný cieľ Učiteľa roka 2020, Dávida Králika, demonštrovaný na príklade žiaka, ktorý si štikne lístok v autobuse aj vtedy, keď vie, že revízori štrajkujú... Keď to prenesiem na „online“ záškoláctvo, myslím si, že je dôležité, aby si každý žiak uvedomil, že správať sa čestne nie je otázka kontroly a sankcií, ale ide o to, správať sa poctivo sám pred sebou, aj keď viem, že ma nikto nekontroluje.

 

Sme v tom všetci spolu. Je jedno, či ste predtým, v dňoch školských,  patrili medzi flákačov alebo ste do večera sedeli nad knihami. Teraz je čas byť zodpovedný.  Nie pre školu, nie pre učiteľov, ale pre seba. Je čas zobrať veci do vlastných rúk a nasadiť zodpovedný prístup. Na vyjadrenie vlastných vedomostí  Vám totiž ani hranie hier, ani sociálne siete v reálnom živote nepomôžu...

Tereza Nemcová