6. vydanie

Vedeli ste, že máme na škole žiačku, ktorá v najťažších dňoch zabudla na svoje osobné starosti a ako dobrovoľníčka rozdávala respirátory? Určite vás prekvapí aj fakt, že sa učí šiť kroje...ak ste na to ešte neprišli, hovorím o Sofii Szántóovej:
,,Volám sa Sofia Szántóová a som žiačkou tercie GIK RS. Mám rada školu, rada sa učím nové veci, pretože chcem mať čo najlepší všeobecný prehľad. Snažím sa byť všestranná, a preto sa v mojom voľnočasovom kalendári nachádzajú aktivity rôzneho druhu. Už niekoľko rokov sa venujem športovému plávaniu, ktoré ma robí fyzicky, ale aj psychicky zdatnejšou. V plaveckom klube som sa naučila prekonávať samu seba, vyhrávať aj prehrávať, posilnila som si vytrvalosť, koncentráciu, a hlavne som spoznala veľa dobrých priateľov. Umelecky ma napĺňa najmä hudba. Už siedmy rok hrám na husle v ZUŠ v Rimavskej Sobote  a som členkou  Ľudovej hudby detského folklórneho súboru Hájik.  Veľa cvičíme, pretože chceme hrať autentický folklór, teda hráme štýly starých muzikantov z celého Slovenska, ale najmä z Gemera. Baví ma to, pretože s hudbou a DFS Hájik precestujem veľa kútov Slovenska a vystupujeme dokonca aj v zahraničí.

Tieto aktivity ma bezpochyby napĺňali a verím, že stále budú napĺňať môj každodenný program, keď sa náš život vráti do normálu. No teraz, keď je všetko inak, keď sme izolovaní v našich domovoch, sa venujem aktivitám, na ktoré som nemala doteraz veľa času. Keďže nemôžeme cvičiť s ľudovou hudbou, začala som praktizovať typ štúdia „youtube hraj“, teda z youtube si púšťam ľudovky a učím sa ich hrať v ich originálnej forme, čím sa moja husľová zručnosť posunula na iný level.
Venujem sa tiež dobrovoľníctvu, pomáhala som s distribúciou respirátorov dôchodcom v našom meste, učím sa od starších spolužiakov spravovať školské sociálne siete a propagovať na nich našu školu. Chcem si zlepšiť aj manuálne zručnosti, preto vyšívam kroje a učím sa techniku patchwork. Počas prvej vlny karantény som začala chodiť na kurz angličtiny, v ktorom teraz pokračujem v online forme. Cez mobilnú aplikáciu sa učím gréčtinu a maďarčinu. ‘‘
a záver svojej výpovede dodala, že by sme sa o žiakoch, ktorí na sebe neustále pracujú, určite mali dozvedieť viac, preto má aj jej príbeh v tomto článku svoje miesto.

Takmer všetci sme pod návalom pandémie upadli do nešťastného stereotypu, kedy je naše umelecké cítenie viac ako nekreatívne. Výnimky však potvrdzujú pravidlo, čoho jasným príkladom je ďalšia šikovná študentka nášho gymnázia, Veronika Trnková:

„Veronika, ako sa budeme spolu hrať ?“ otázka, ktorá mi bola ako malej kladená veľmi často, bola vždy rovnako zodpovedaná. „Budeme niečo vyrábať !“

Od malička som bola veľmi kreatívne a živé dieťa. Ak som nevyrábala ozdoby, nemaľovala, nekreslila, nevystrihávala či nešila, tak všetka moja pozornosť smerovala k hudbe, spevu a tancu. Neskôr v škôlke, školskej družine či v škole sa moja neutíchajúca túžba tvoriť odzrkadľovala na rôznych aktivitách, v ktorých som mala tendenciu robiť viac, ako bolo potrebné. Spomínam si napríklad na štvrtú triedu základnej školy, keď sme mali povinne vyrábať kvietok z papiera na Deň matiek, no a ja som vyrobila celú kyticu. Jednoducho povedané, dokázala som sa nadchnúť pre veci, v ktorých sa moja tvorivosť vedela plne realizovať. 
Moje talenty, ako by ich ocino nazval, ovplyvnili aj vytváranie mojich snov. Od morskej panny a speváčky som sa prepracovala až k móde, kde sa prebudil môj podnikateľský duch. Vždy som si seba v budúcnosti predstavovala ako energickú a úspešnú ženu, ktorá si žije svoj sen plný slobodného tvorenia.

V roku 2020 k nám na Slovensko zavítal nezvaný hosť, nový vírus. Dostali sme sa do neznámej situácie, zatvorení doma medzi štyrmi stenami, plní negatívnych myšlienok a strachu. No uvedomenie, že sme počas karantény  všetci dostali príležitosť byť sami so sebou, spoznávať sa a pracovať na sebe, je ohromné. Úprimne môžem povedať, že len vďaka obmedzeniam som konečne začala tvoriť podľa svojho gusta. Začala som si detailnejšie plánovať čas a rozvrhla ho do kategórií, ako napríklad škola, pohyb, vzdelávanie, šitie či relax. Začiatkom jesene som začala šiť rúška a látkové gumičky v jednotných elegantných farbách. Nakoľko som netušila, čo budem robiť ďalej, nechala som všetkému voľný priebeh. Ako pomaly prichádzala zima, rozhodla som sa uháčkovať si môj prvý šálik, to som ešte netušila, že o necelé dva mesiace vypukne šálikový ošiaľ.  Začali mi objednávky chodiť zo Slovenska, Česka aj Rakúska. Za jeden z najväčších úspechov  považujem úžasnú spätnú väzbu od Rebeky Wechsler, módnej stylistky a influencerky z Prahy.  Po prvej úspešnej sezóne som sa rozhodla v tvorení pokračovať a k svojej značke „by Veronika Trnkova“ vytvoriť aj letnú kolekciu. Tá je momentálne v procese tvorby a ešte stále zahalená rúškom tajomstva. Čo prezradiť môžem je, že moja nová letná kolekcia, na ktorú sa už nesmierne teším, bude samozrejme elegantná, ale aj veľmi ženská, jemná a zmyselná. A rozhodne mám v pláne v tvorení pokračovať aj do budúcna.
Čo ale týmto všetkým chcem povedať je, že nech sa ocitneme v akejkoľvek životnej situácii, nech sú okolnosti deja hocijak zlé, je vždy len a len na nás, aký postoj voči situácii zaujmeme. Či sa rozhodneme z nej vyťažiť maximum a zaujmeme rolu víťaza alebo sa budeme ľutovať, hľadať vo všetkých vinníka a zastaneme rolu obete. Teraz je ten najlepší čas na plnenie si snov a práce na sebe.

Aby si príslušníci mužského pokolenia náhodou nemysleli, že vyrábať a kreatívne rásť môžu len ženy, lebo majú „zlaté ruky“, nasleduje príbeh chalana, ktorý vám svojimi zázračnými bylinnými výrobkami  zlaté ruky naozaj vykúzli:

Volám sa Lukáš Pilz a dostal som za úlohu napísať niečo zaujímavé o sebe. Rád športujem a snažím sa viesť zdravý životný štýl, ktorý ma napĺňa. Som naozaj akčný typ človeka, ktorý musí neustále niečo robiť. Aj preto som sa rozhodol, že vymyslím niečo nové.
Zaujímam sa hlavne o zdravie človeka a chcel by som ísť neskôr študovať medicínu. K tomu sa chystám určite aj podnikať, čoho spojením vznikol nápad, že budem vyrábať bylinné mastičky a tinktúry. V dnešnej dobe sú u mňa dostupné a veľmi žiadané. Časom toho plánujem vymyslieť určite omnoho viac. K tomuto nápadu ma v podstate priviedla moja mamina, skrz toho, že rád pomáham ľuďom. Ona je zase bývalá lekárnička, takže s tým má už nejaké skúsenosti. Vedomie, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí majú nejaké zdravotné problémy, ma poháňa vpred. Mojím riešením je čisto prírodná cesta bez chémie. Stále rozširujem sortiment, ktorý pomáha a podporuje organizmus pri rôznych problémoch a ťažkostiach, ako sú napríklad srdce, cievy, pečeň, obličky, žalúdok, problémy s imunitou až po bolesti svalov, bradavice, akné, ekzémy atď. Momentálne mám dostupných 16 druhov tinktúr a mastičiek a určite budem rozširovať sortiment aj naďalej.
Mojím tohtoročným cieľom je dostať tieto produkty do lekární, aby ste ich mali všade k dispozícii. Človek by sa mal starať o svoje zdravie, pretože to je to najcennejšie, čo má a predovšetkým si plniť svoje vlastné ciele.

Nech sú vaše podmienky akokoľvek zložité, hranica medzi šťastím, úspechom a sklamaním je tenká. To, ktorá z týchto hodnôt preváži, je len na vás. Vaša jedinečnosť vás robí výnimočnými, tak prečo to v sebe skrývať?

Tereza Nemcová