8. vydanie

Začali by sme základnou otázkou. Ako si sa vôbec do Nórska dostala? Ako dlho si tam bola?

 

Nápad ísť na študijný pobyt vznikol v decembri 2020. Keď som bola rozhodnutá, že to chcem skúsiť, oslovila som spoločnosť ENLAP, ktorá poskytuje študijné pobyty. Po rozhovore sme sa dohodli na všetkých podrobnostiach, vrátane doby, ktorú som v Nórsku strávila. Bola som tam len 3 mesiace – od polovice augusta a vrátila som sa v polovici novembra.

 

Mala si na výber viac krajín? Ak áno, prečo si si vybrala práve Nórsko?

 

Na študijný pobyt sa dá vycestovať do takmer ktorejkoľvek krajiny. Každý preferuje niečo iné a určite je z čoho vyberať. Ja som bola od začiatku presvedčená o tom, že chcem navštíviť Nórsko. Je to pokroková krajina, v ktorej ľudia inak zmýšľajú. Navyše je tam nádherná príroda a príjemne chladné počasie. Taktiež som vedela, že by som sa rada naučila nový jazyk.

 

V akom meste si konkrétne bývala? Bola si ubytovaná na internáte alebo si bývala v hostiteľskej rodine?

 

Bývala som v dedinke Skogn, čo je asi takú hodinu severne od tretieho najväčšieho nórskeho mesta Trondheim, spolu s hostiteľskou rodinou. Mala som aj dvoch mladších súrodencov, ktorí mi boli skutočne blízki – najmä moja sestra. Tým, že som bývala v hostiteľskej rodine, som sa mohla dozvedieť o Nórsku oveľa viac a každý deň som sa aj „doma“ mohla počúvaním ostatných učiť nórčinu. Tú som počúvala najviac v škole, ktorá sa nachádzala v bližšom väčšom mestečku Levanger.

 

Ako si sa spočiatku dorozumievala? Čo si sa všetko naučila po nórsky? Máš aj nejakú obľúbenú nórsku frázu?

 

Pred príchodom do krajiny som sa venovala nórčine asi pol roka, aby som mala aspoň nejaké základy. Na začiatku som nebola dostatočne odvážna na to, aby som hovorila po nórsky, takže prvých pár dní ma moja rodina musela posmeľovať. Ale už po pár týždňoch som dokázala v nórčine viesť jednoduché konverzácie.

Čo ma na jazyku prekvapilo, bol miestny dialekt, ktorý bol odlišný od oficiálneho jazyka. Miestni sú na tento dialekt hrdí, takže sa ma snažili naučiť hovoriť tak ako oni. No musím priznať, že som často robila chyby.

Mojím obľúbeným nórskym slovom je pravdepodobne „kjæreste“, čo je rodovo neutrálne slovo pre niekoho, koho ľúbite. A nemohla by som nespomenúť to, ako všetci žartujú, že slovo „ungdom“ (po slovensky mládež) je odvodené od „ung og dum“, čo v preklade znamená mladý a hlúpy.

 

Čo ťa najviac prekvapilo na Nórsku a nórskej kultúre? Majú Nóri nejaké každodenné zvyky, ktoré Slováci nemajú?

 

Najviac ma prekvapil spôsob, akým pristupujú ku svojej krajine. Nóri sú na svoju krajinu mimoriadne hrdí a nesmierne si vážia svoju prírodu. Čo sa týka zvykov, najviac sa mi páčilo, že takmer každý piatok sme pripravovali na večeru tacos. Osvojené to majú takmer všetci Nóri. Je to natoľko populárny zvyk, že dostal svoj názov „Taco Fredag“.

 

Môžeš potvrdiť, že nórske stereotypy sú pravdivé? Bola tam stále zima a boli všetci Nóri vysokí, svetlovlasí a modrookí? Alebo sú to z tvojej skúsenosti naozaj len stereotypy?

 

Niektoré stereotypy sú pravdivé. Napríklad to, že sú všetci vysokí. Všetci moji kamaráti, čo mali nórske korene, mali skutočne vyše stosedemdesiat centimetrov. Ale nie všetci boli svetlovlasí a modrookí. Ďalším, celkom známym stereotypom je, že Nóri sú hanbliví, uzavretí, priam chladní. A to môžem potvrdiť. Je celkom náročné sa s nimi skamarátiť. No počula som, že je to jednoduchšie, keď sú pod vplyvom alkoholu.

Čo sa týka počasia, je tam oveľa chladnejšie ako tu. Po príchode z letného teplého počasia Slovenska som hneď v prvý deň v Nórsku vyberala z kufra sveter, lebo vonku bolo asi deväť stupňov.

 

Páčilo sa ti viac v Nórsku ako na Slovensku? Ktoré veci boli lepšie a ktoré naopak horšie?

 

Áno, Nórsko som si za tých pár mesiacov skutočne obľúbila. Najviac sa mi páčilo,  že Nóri akceptujú všetkých takých, akí sú – bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie či orientáciu. To sa o väčšine Slovákov povedať nedá. Dúfam, že sa k tomu jedného dňa aspoň priblížime.

 

A lepšia bola určite škola. Skutočne sa mi zapáčilo študovať v inom prostredí. Mali tam oveľa uvoľnenejšiu atmosféru a učitelia so žiakmi mali priateľskejšie vzťahy.

 

Čo bolo z môjho pohľadu horšie, alebo skôr zvláštnejšie, bolo jedlo. Typické nórske jedlo, odhliadnuc od populárneho tacos, nachos, hotdogov a mrazenej pizze (ktorú mimochodom niektorí jedia aj na Štedrý večer), pozostáva napríklad z rybacieho alebo ovčieho mäsa či tradičného hnedého syra nazývaného brunost. Nie vždy mi tieto jedlá zachutili... okrem brunostu, do ktorého som sa priam zamilovala.

 

Tešila si sa domov? Chýbalo ti niečo, čo máme na Slovensku a v Nórsku to nie je?

 

Popravde, ani nie, len trochu. Už pri odchode z Nórska som vedela, že sa tam jedného dňa chcem vrátiť, keďže ich spôsob života mi mimoriadne vyhovoval. Ani si nemyslím, že mi niečo chýbalo. Asi len slovenská kuchyňa.

 

Aký je tvoj najlepší zážitok?

 

Je ťažké vybrať len jeden. Zážitok, na ktorý určite nezabudnem, je moja cesta do Nórska. Plánom bolo odletieť z Varšavy, prestúpiť v Osle a mojím cieľom bol Trondheim. V Osle som však mala málo času na prestup a lietadlo do Trondheimu som zmeškala. Prvým krokom, ktorý som musela urobiť, bolo vybaviť si náhradnú letenku. To našťastie išlo bez problémov, dokonca sa mi tú letenku podarilo dostať zadarmo. A potom som čakala na letisku 9 hodín na ďalší let. Teraz sa na tom už len zasmejem, ale v tej chvíli som mala obavy.

 

Medzi skvelé zážitky patrí pozorovanie polárnej žiary, prvý výlet do Trondheimu aj do Bergenu, prespávanie pod holým nebom, výlety s hostiteľskou rodinou alebo akcie organizované školou. A, samozrejme, všetky chvíle strávené s ľuďmi, ktorí mi prirástli k srdcu.

 

A posledná otázka. Keby si si mala vybrať, vrátila by si sa ešte raz do Nórska alebo by si radšej navštívila nejakú inú krajinu?

 

Rada by som sa tam ešte jedného dňa vrátila, ale, samozrejme, chcela by som navštíviť aj iné krajiny, napríklad Indiu alebo Japonsko.

 

Na záver by som rada dodala, že ak má niekto možnosť takýmto štýlom spoznať nejakú krajinu, nech nad tým popremýšľa. Je to skvelá skúsenosť do života.

 

Samozrejme, netreba očakávať, že všetko pôjde podľa predstáv. Výmenný pobyt nie je nikdy perfektný. Je náročný a vyčerpávajúci, dáva vám pocit, že ste sami a možno sa budete chcieť vrátiť domov. Ale to je všetko v poriadku. Treba si uvedomiť, že nie ste na to sami, napríklad aj hostiteľské rodiny radi pomôžu (mnohokrát už majú skúsenosti s hosťovaním zahraničného študenta). A myslím si, že tie zlé pocity sú nakoniec prevážené dobrými.

 

Na výmennom pobyte, stovky kilometrov od domova, sa dá toho veľa naučiť, spoznať, získať a zažiť. Príležitostí je na to obrovské množstvo, stačí len prejaviť trochu záujmu a postaviť sa ku všetkému pozitívne.

 

 

Petra Ďurovičová, Barbora Bakšová

Foto: album Emy Zagyiovej