8. vydanie

Mark Zuckerberg vytvoril Facebook - 4. 2. 2004

Najznámejšia, najpopulárnejšia a najrozšírenejšia sociálna sieť bola vypustená do sveta práve 4. februára. Čo ale predchádzalo tejto udalosti? Samotná spoločnosť a aj jej zakladateľ Mark Zuckerberg majú pomerne komplikovanú minulosť. Na počiatku svojej kariéry sa Mark, ešte ako študent na Harvardskej Univerzite, inšpiroval školským časopisom “Facebook”, v ktorom boli fotky a osobné informácie študentov aspoň na jednu stranu. Plný inšpirácie vytvoril svoju vlastnú webstránku s názvom “Facemash”. Stránka slúžila na jeden veľmi jednoduchý účel a tým bolo hodnotiť výzor spolužiačok. Samozrejme, stránka porušovala hneď niekoľko pravidiel spomínanej univerzity a po vlne kritiky musela byť zrušená hneď po dvoch dňoch. Aj napriek krátkemu časovému oknu sa na “Facemash” prihlásilo viac ako 450 ľudí, a to ho inšpirovalo, aby založil novú webstránku s názvom “The Facebook”. Neskôr stránku premenoval na “Facebook” a pred pár mesiacmi sa celá firma premenovala na “Meta”. Pod Metu patria aj aplikácie, ako napríklad Instagram, Messenger a WhatsApp.

 

Alžbeta II. sa stala panovníčkou Spojeného kráľovstva - 6. 2. 1952

Pred okrúhlymi 70-timi rokmi sa súčasná kráľovná Veľkej Británie dostala na trón. Po smrti jej otca táto zodpovednosť padla na ňu. Dnes ju poznáme ako najdlhšie vládnucu panovníčku na svete a o dva roky sa stane všeobecne najdlhšie vládnucim panovníkom, čím prekoná Ľudovíta XIV. Alžbeta II. viedla veľmi bohatý život. Stretla sa s piatimi pápežmi, otvorila dvoje olympijských hier, na jedných z nich si zahrala v krátkom filme po boku “Jamesa Bonda”, je patrónkou viac ako 600 organizácií a charít a v neposlednom rade aktívne pomáhala aj počas druhej svetovej vojny, kde sa  vyškolila za mechaničku. Tento rok oslavuje svoje platinové jubileum na tróne, no bude to prvýkrát bez jej manžela, princa Phillipa, ktorý nás minulý rok opustil. Následníkom trónu má byť jej syn, princ Charles.

 

Prvé použitie penicilínu - 12. 2. 1941

Škrabanec pri záhradkárstve? V dnešnej dobe takmer žiadny problém, no pred 75 rokmi sa na takéto zranenia umieralo. Albert Alexander zažil niečo veľmi podobné. Príbeh znie, že si poškrabal nos ružou a netrvalo dlho, než sa rana infikovala. V roku 1941 bol prijatý do ošetrovne v Oxforde s nevyliečiteľnou infekciou. Málokto si však uvedomoval, že sú na prelome historického momentu. Ako sme sa dopracovali k tomuto momentu? Cez pleseň, samozrejme, čo znie lepšie v praxi ako na papieri. V roku 1928 Alexander Fleming skúmal spôsob, ako očistiť a tým pádom spracovať pleseň. Po niekoľkých rokoch sa začal liek skúšať na myšiach, kde sa dokázalo, že táto antibakteriálna substancia nebola toxická. Po klinických testoch a ďalších rokoch príprav liek dostal povolenie byť skúšaný na ľuďoch. Prvým pacientom bol spomínaný Albert, ktorý sa so zranením spôsobeným tŕňom ruže dostal na lôžko. Jeho stav sa v prvých 24 hodinách náramne zlepšil. Teplota klesla a infekcia sa začala zmierňovať. Bohužiaľ, kvôli nedostatku penicilínu Albert chorobe podľahol, ale aj napriek tomu sa zaznamenala účinnosť lieku a pre medicínu to značilo veľký krok vpred.

 

Smrť svätého Valentína - 14. 2. 269

Meno, ktoré som už načrtol v úvode tohto článku. Viete ale, že sa spája aj so smrťou istého biskupa? Valentín bol biskupom vo svojom rodnom meste Terni za vlády Claudia II. Ten bol zas známy svojou obľubou vo vojnových výpravách a pomerne veľkým odporom k rodinným vzťahom svojich vojakov. Claudius totiž veril, že zaľúbenosť a svadba oslabovala vojakov v ich obetavosti a bojaschopnosti, a aj preto zakázal svojim vojakom uzatvárať manželstvá. Práve kňaz Valentín tento zákaz ignoroval a naďalej tajne sobášil zaľúbené páry. Jeho konanie sa donieslo Claudiovi, ktorý dal rebelujúceho kňaza uväzniť. Vo väzení liečil chorých kresťanov. Nuž, ani to mu nepomohlo a 14. februára 269 nášho letopočtu kat mečom ukončil jeho život, čo vyvolalo veľký rozruch zo strany vydatých a zamilovaných vojakov a občanov. Od toho momentu sa na počesť Valentína a jeho oddanosti láske sviatok zamilovaných oslavuje dňom jeho smrti.

 

Daniel Kurák