Karl Marx – 5. 5. 1818

Keď sa povie slovo „komunizmus”, ľuďom sa prevažne spája s jednou, možno dvoma osobnosťami. Jednou z nich je Karl Marx. Hodinu filozofie odo mňa nečakajte, poviem vám totiž o zaujímavostiach z jeho života. Narodil sa do rodiny rabína, ale on sám bol pokrstený luterán. Jeho matka pochádzala z rodu, ktorý neskôr založil spoločnosť Philips Electronics. Otec ho vyslal študovať právo, aj keď on sám chcel študovať filozofiu, pretože právo jeho otec považoval za viac praktický obor. Ešte na gymnáziu mal Marx výborné známky, nuž ako sa dostal na vysokú školu, stal sa členom Tries Tavern Club-u, v ktorom svoje dni trávil popíjaním a diskutovaním na rôzne témy. Jeho otec ho preto musel preložiť na viac akademicky založenú univerzitu. Aj kvôli jeho pijatike sa Karlovi zničila pečeň až do takej miery, že sa mu ťažko fungovalo. Bol veľký cestovateľ a precestoval veľkú časť Európy, navštívil aj Ameriku. Napriek svojej chudobe si Marx odmietal nájsť inú robotu, ako byť spisovateľom alebo „intelektuálom”.

John Fitzgerald Kennedy – 29. 5. 1917

„Pán Gorbačov, zbúrajte túto stenu.” Jeden z najikonickejších prejavov studenej vojny sa pripisuje páve J. F. Kennedymu. Ale opäť tu nie som kvôli hodine dejepisu. Poďme si o ňom povedať niečo, čo ste pravdepodobne ešte nevedeli. John Kennedy, ešte predtým než sa stal prezidentom, pôsobil v námorníctve USA aj napriek tomu, že ako dieťa bol veľmi chorľavý a počas dospievania prežil azda každú detskú chorobu. Počas svojho hliadkovania bola jeho loď zasiahnutá japonským lietadlom a potopená. Ako sa loď potápala, Kennedy sa chopil vedenia a zvyšok svojej posádky doplavil na najbližší ostrov. Za tento heroický čin dostal vyznamenanie purpurového srdca. Pracoval aj ako veľvyslanec v Británii, ale kvôli jeho nadšeniu z nacizmu a jeho antisemitským prejavom ho museli z tejto pozície odvolať. Istú dobu sa tradovalo o jeho romantických vzťahoch s Marilyn Monroe. Bol na neho spáchaný atentát v Texase s dvoma ranami z pušky. Kennedy preto zomiera v nemocnici bez toho, aby nadobudol vedomie. Jeho smrť vzbudila mnoho konšpiračných teórií vo svete, ale hlavne doma v Amerike. Podozreniam sa nevyhli ani zložky, ako je CIA alebo FBI.

Sigmund Freud – 6. 5. 1856

Formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiaden iný lekár. Bol uctievaný, uznávaný a sotva by sa našla osobnosť, ktorá by bola predmetom ostrejších sporov, ako bol a je práve on. Až neskôr sa rozhodol pre medicínu, pretože jeho prianím bolo stať sa politikom. Niektoré Freudove myšlienky sú ťažko akceptovateľné jeho kultúre a dobe. Iné nie sú ľahko testovateľné. Niektoré môžu byť záležitosťou jeho vlastnej osobnosti a skúseností. Freud bol vynikajúci pozorovateľ ľudí a mnohé z jeho tvrdení, ktoré vyslovil, majú relevantný dosah dodnes. Hoci Freudove teórie sa v súčasnosti spochybňujú, Sigmund Freud zostáva jednou z najvplyvnejších osobností psychiatrie 20. storočia.

Daniel Kurák