9. vydanie

Znamená to, že sa už nebudeme musieť učiť dlho. Dlho je však nepredvídateľné, strašne krátko zdĺhavé, ako samotný život. Viem, že už veľmi odbáčam od témy, ale aj napriek tomu mám ešte potrebu poopraviť svoju predošlú výpoveď. Ako výplody tejto doby máme tendenciu spájať učenie vyslovene zo školou a v dôsledku toho všetky prijaté informácie automaticky po čase eliminovať. Dovoľte mi ukázať vám iný uhol pohľadu.  Učiť sa nás nútia najmä naše inštinkty, neustále sa dožadujúce odpovedí na nové a nové otázky. Človek žije, aby učil, aby sa učil a poúčal. V škole sa pripravujeme na testy a skúšania z naučeného učiva. Učia nás. V živote, naopak, dostávame skúšky ešte pred tým, ako sa na ne stihneme pripraviť. Učíme sa a poúčame. Preto aj blížiace sa prázdniny by sme mali nazývať pauzou od učenia, namiesto pauzou od učenia sa. Je to rozdiel. Slová majú váhu.  Čakajú nás dva mesiace plné nových skúseností, ktoré otvárajú dvere učenia sa mimo učenia, mimo školy. Vaše učenie o pár dní dostane písomné zhodnotenie. Učenie sa nemá hraníc a nemožno ho zmerať. Takže pokiaľ aj máte takto v závere školského roka z výsledku pocit sklamania, najbližšie dva mesiace máte príležitosť to zmeniť.

Ktovie, koľko nástrah, radostných či menej radostných, nás bude od septembra opäť čakať, myslím, že nám je už teraz jasné, že všetko je možné, ale prajem vám, aby ste rástli ako múdri ľudia, a aby ste sa na ten nasledujúci „boj“ dobre pripravili. Ďakujem vám za chvíle, ktoré ste venovali čítaniu našich článkov, či vás už zaujali, alebo ste sa pri nich len potrebovali ukryť pred množstvom povinností. No v prvom rade verím a dúfam, že ste sa pri nich niečo naučili. Stretneme sa v ďalšom čísle :)