9. vydanie

Veľkonočné sviatky sú len vyvrcholením pôstneho obdobia, nemajú teda ani začiatok, ani koniec. 40-dňový pôst sa kedysi zachovával veľmi prísne. Mäso sa jedávalo jedine v nedeľu, aj to nie vždy. Pre bohatších ľudí znamenal pôst očistu organizmu. Nejedlo sa vôbec žiadne mäso, masť, mliečne výrobky. Miesto toho ľudia konzumovali skôr jedlá z obilnín, zeleninu, zemiaky, ovocie. Varievali sa kaše na rôzne spôsoby a z rôznych surovín, kyslé polievky, omáčky alebo slepý guláš - čiže guláš bez mäsa.

V druhú pôstnu nedeľu sa jedávali skôr dlhé šúľance. Ľudia verili, že sa tak zabezpečia dlhé klasy na poliach. Vynášala sa tiež figurína Moreny na znak symbolického odchodu zimy, chorôb či smrti. V niektorých regiónoch sa namiesto vynášania zimy prinášalo leto. Zničením Moreny sa umožňoval príchod jari.

Na Kvetnú nedeľu chodili po dedinách na vydaj súce dievčatá so zelenými vetvičkami, čim prinášali jar. Neskôr ich však nahradili malé dievčatá, ktoré si vetvičky zdobili. Dievčatá sa tiež obliekali do bieleho, aby kvitli do krásy.

Na Zelený štvrtok sa jedávali pokrmy zelenej farby. Najčastejšie sa jedávali listy špenátu alebo mladej žihľavy. Na večeru sa v tento deň jedávali husté zeleninové polievky, aby sa vydržal piatkový pôst.

Veľký piatok, deň umučenia Ježiša Krista – to je deň pokánia pre celú cirkev. Zvyčajne sa jedli ryby, kaše, mliečne polievky či rezance s makom. Mnohí evanjelici pili len vodu a chodili do kostola. Ženy chodili oblečené v čiernom a gazdovia zas kropili domy vodou.

Na Bielu sobotu sa tiež chodilo do kostola. Gazdiné však už chystali tradičné veľkonočné pokrmy na celé sviatky. Šunka nesmela chýbať, keďže symbolizovala telo Ježiša Krista. Vajíčka boli symbolom plodnosti, teda nového života. Červené víno symbolizovalo krv Ježiša Krista.

 

Veľkonočná nedeľa je najvýznamnejším dňom veľkonočných sviatkov. Je to deň víťazstva života nad smrťou a nádejou na večný život, je to deň vzkriesenia Pána. Nič z jedla sa nesmelo zahodiť - zvyšky jedál sa hádzali do ohňa.

Pôvodne sa vajíčka maľovali skôr na červeno. Táto farba znásobovala symboliku plodnosti a života. Na vajíčka sa viazali kvetiny a steblá rastlín. Každá dievčina sa snažila o najkrajšie vajíčko. Písali na ne texty, ktoré boli určené ich milému.

Veľkonočný pondelok sa niesol v znamení šibačky korbáčmi a oblievačky. Táto tradícia sa zachováva dodnes. Pôvodne sa korbáče nepoužívali. Miesto korbáčov sa nosili vedrá vody alebo stačilo dievčence vykúpať v potoku. Domáci ich po kúpačke pohostili šunkou, vajíčkami či pálenkou.

Dievčatá sa vraj dodnes nestíhajú počas šibačky prezliekať. Našťastie sa však v mnohých domácnostiach používa voňavka. Tá sa dáva za výstrih alebo na krk či za uši. Dúfam, že prežijete príjemne strávené sviatky, či už doma s rodinou alebo v potoku :-)

Laura Chovancová