9. vydanie

Šport je pojem, ktorý Ti je určite dobre známy. Môžeš nám na úvod v skratke priblížiť Tvoje športové začiatky? Ako si sa k nemu dostala, čo všetko si si už vyskúšala a čo pre Teba znamená?

Lásku k športu som zdedila po svojich rodičoch (a dokonca aj starých rodičoch), ktorí sa mu aktívne venujú celý svoj život. Nikdy sa, žiaľ, nedostali na vyššiu úroveň, i keď na to možno mali potenciál, stačilo to však na to, aby k športu dostali aj mňa.

Mojou prvou športovou skúsenosťou bolo tancovanie, ktorému som sa pod záštitou ZUŠ, u nás v Sobote, venovala sedem rokov. Počas tohto pôsobenia som sa s nástupom do základnej školy prihlásila aj na atletický krúžok a potom najmä pod vedením mojich rodičov som absolvovala desiatky pretekov zimného i letného viacboja všestrannosti. Ďalším míľnikom mojej športovej cesty bol nástup na gymnázium, kedy som pre zmenu siahla po kolektívnom športe. Začala som hrať volejbal. Tri roky nato sa náš tím rozpadol a mňa nakoniec ovládla kráľovná športov, atletika.

Športu ako takému sa v súčasnosti venuje mnoho ľudí a mnoho ľudí ho označuje za svoje hobby, teda aktívne trávenie voľného času. U mňa má však ďaleko väčšie postavenie – keď žijem, športujem, keď športujem, tak žijem. 

Ako si teda spomenula, v súčasnosti je Tvojou prioritou atletika, konkrétne beh. Čo Ťa viedlo k tomu, že si sa začala prioritne venovať práve atletike?

Áno, je to tak, robím atletiku, behám (ak mám byť presná, behám rýchlo, teda chcem tým povedať, že sa venujem šprintom). A dôvod? Jednoduchý, atletika ma úplne pohltila, atletika ma zmenila. Ľudia, ktorí si to nevyskúšali, len ťažko pochopia, že práve bolesť sa stala základom mojich dní. Možnosť posúvať svoje hranice, dostávať svoje telo i myseľ do stavov, ktoré som nikdy predtým nezažila, zároveň tak veľmi osobnostne rásť a nadobúdať nové životné hodnoty, je to pre mňa ako droga. Uhasenie tejto túžby je dôvod, prečo makám, prečo trénujem, prečo súťažím. Milujem to.

Kde a za ktorý klub teraz trénuješ?

Trénujem v Košiciach, za klub Atletika Košice, pod vedením sestier Velďákových.

Keďže tréningy absolvuješ mimo RS, nedá sa mi neopýtať, ako to dokážeš skĺbiť so školskými povinnosťami?

Momentálne trénujem prostredníctvom online tréningového plánu, aj keď občas zavítam aj na tartan (pozn. red. typ povrchu športovej plochy), ale cestovať každý deň do Košíc za trénerkami by bolo veľmi časovo i finančne náročné. Vďaka projektu Ukáž sa!, do ktorého som sa zapojila minulý rok v lete, som získala finančný grant na nákup tréningových pomôcok, ktoré mi aspoň trochu uľahčili tréningový proces tu, doma.

Existujú mnohé spôsoby, ako si uľahčiť váhu povinností, ale ako hovorí môj obľúbený citát, keby to bolo jednoduché, všetci by sme boli majstri sveta, takže si teraz so správnou organizáciou času dokážem so všetkým poradiť a časom uvidím, čo príde. 

Vieme, že nedávno si absolvovala aj sústredenie v Španielsku. Môžeš nám povedať o tom niečo viac?

Do španielskeho Benidormu sme zavítali ako 13-členná skupina bežcov a skokanov spolu s trénermi, získať potrebné fyzické i psychické sily do novej sezóny. Strávili sme tam dva marcové týždne.  V minulosti som sa už zúčastnila niekoľkých sústredení na Slovensku, ale na pláži to bola moja premiéra. Celý pobyt hodnotím veľmi pozitívne, ako z pohľadu technickej prípravy, ale aj akéhosi úniku od ostatných, napríklad školských povinností. Dni, keď mám možnosť venovať celú svoju pozornosť iba atletike, si veľmi vážim.
Máš nejaký športový vzor? Ak áno, o koho ide a v čom Ťa najviac inšpiruje?

Myslím si, že inšpirácie nikdy nie je dosť. Vzhliadam ku všetkým športovým velikánom, pretože až teraz, keď sa sama nachádzam v tomto procese, dokážem plne oceniť tých, ktorí to dotiahli až na vrchol. Nie je pre mňa pravidlom, že šprintér sa inšpiruje iba šprintérom, atletiku nosím vo svojom srdci všade, nachádzam ju všade okolo mňa. Predstavte si, kým sa môžete stať, keď sa naučíte iba jednu jedinú vec od všetkých športových hrdinov a spojíte to do jedného človeka, spojíte to do jedného výkonu... budú sa diať zázraky. Nechcem si však privlastňovať cudzie myšlienky. Tak ako je pravda, že táto idea nepochádza z mojej hlavy, je pravda aj to, že mám jednu obrovskú inšpiráciu, človeka, vďaka ktorému som pochopila, čo znamená byť bláznom do tohto športu. To on je tým spojením všetkých výnimočných vlastností hrdinov športu.

Určite si sa zúčastnila už viacerých súťaží. Aký je doteraz Tvoj najväčší úspech?

Veľa skúseností ešte nemám, atletike sa venujem len druhý rok, ale pár súťaží som už pobehala. Za doterajší najväčší úspech považujem titul majsterky Slovenska v halovom viacboji, ktorý som si vybojovala ešte v roku 2019. Čo sa týka súčasnosti, v minulej sezóne som sa úspešne prebojovala na Majstrovstvá Slovenska dorastencov. Síce som neodišla s medailou, ale domov som si doniesla aspoň vylepšené osobné rekordy.  Odvtedy sa veľa vecí zmenilo, ale verím, že o tom ešte budete počuť.

Čo by si ako športovkyňa chcela dosiahnuť?

Ťažko povedať, nechcem sa touto otázkou príliš limitovať. Chcela by som ľuďom ukázať, že ťažké podmienky nedefinujú naše výsledky, že pády neznamenajú prehry a že na vrchol vedie mnoho ciest. Vedie ma vízia toho, že môj príbeh je iný, nie je ideálny a má ďaleko od dokonalosti, ale viem, že niekde, zatiaľ v nedohľadne, to čaká aj mňa, TO všetko, čo má prísť. A predsa... Čím ťažšie sa víťazstvo tvorí, tým väčšie je šťastie, ktoré z neho vzíde.

Nadviažem tak trochu na predošlú otázku. Ako vidíš svoju budúcnosť? Spájaš ju práve so športom alebo by si sa chcela venovať niečomu inému?

Šport je súčasťou môjho ja, súčasťou, ktorú mi nikto nikdy nezoberie, som tam doma, preto s ním určite spájam aj svoju budúcnosť. Hovorím o športe ako životnom štýle, nielen tréningovom procese. To, v akej forme bude v mojom živote figurovať, však zatiaľ úplne neviem.

Mám pocit, že v poslednej dobe si čoraz viac ľudí uvedomuje potrebu venovať sa športovým aktivitám. Vnímaš to tak aj Ty? Čo by si odkázala tým, ktorých, naopak, šport ešte neoslovil?

Áno, myslím si, že práve pandémia prinútila mnohých prehodnotiť jeho úžasné, nielen zdravotné, benefity.

Šport nás učí postaviť sa, keď spadneme.  Šport je naše boxovacie vrece či bútľavá vŕba, keď skrátka všetko navôkol nedáva zmysel. Šport nás núti veriť v svoje schopnosti a dáva nám príležitosť na zmenu, kedykoľvek ju potrebujeme.  

Ľudia by mali športovať... kvôli sebe.  Ale upozorňujem vás dopredu, šport je jednou z najintenzívnejších návykových látok :)

 

Ďakujeme pekne za rozhovor a prajeme ešte veľa športových i osobných úspechov!

Rozhovor viedol Vratko Mančuška
Fotografie: album Terezy Nemcovej