8. vydanie

Výber povolania je pre niekoho splnením detského sna, pre iného zasa rozhodnutím na poslednú chvíľu. Ako to bolo u Vás, pani učiteľka? Pamätáte si, čo Vás ovplyvnilo a kedy ste sa definitívne rozhodli stať sa učiteľkou?

Nebol to môj sen byť učiteľkou. Chcela som študovať matematiku. Moji rodičia mi však veľmi dobre poradili, že s vedeckou matematikou by bolo ťažké zamestnať sa, a tak som šla za učiteľku.

Matematika a chémia. Prírodné vedy, ktoré určite vyvolávajú u niektorých študentov rešpekt. Čo Vás viedlo práve k tomuto výberu? S akou školou sa spájajú Vaše vysokoškolské roky?

Ako som už spomenula, chcela som študovať matematiku. Druhý predmet? To som naozaj netušila. Moji rodičia boli chemici, a tak opäť zasadla rodinná rada a rozhodla, že keď už máme plnú knižnicu analytickej a organickej chémie, nech idem na chémiu. Bola som študentkou na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Ale bolo to také „medzifakultné“ štúdium, lebo matematiku som mala na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK.

Možno je to zákerná a ťažká otázka, ale predsa, ktorý z týchto dvoch predmetov je Vášmu srdcu bližší?

Paradoxne mi je po tých odučených rokoch bližšia chémia. Vidím ju všade okolo seba a má oveľa viac aplikácií v bežnom živote. Môžeme si ju so študentmi hneď vyskúšať v laboratóriu. Ale z matematiky mám stále mimoriadne potešenie. Všetkým, ktorí to tak nemajú, odporúčam knihu od Theoni Pappas – Potešenie z matematiky. J

Inklinovali ste ku svojim aprobačným predmetom už od základnej školy, alebo Vás okrem nich zaujímali aj iné predmety?

Asi sa už budem opakovať, ale ja som naozaj rada počítala, hľadala riešenia, rozmýšľala nad postupmi. Najviac ma ovplyvnila moja učiteľka matematiky na gymnáziu Elenka Brndiarová. Tú vášeň mám po nej. Dodnes sme si veľmi blízke a naše rozhovory, ktoré už nie sú (len) o matematike, ma mimoriadne obohacujú.

Ako ste trávili v detstve svoj voľný čas? Mali ste ho vôbec? :-)

Hrala som 7 rokov na husliach, dlhé roky spievala a tancovala vo folklórnom súbore Sinec a neskôr v Bratislave v Lipe. Vďaka tancu sa mi podarilo ešte pred rokom 1989 dostať do sveta.

Nie všetci možno vedia, že naša škola nie je Vaše prvé pracovné pôsobisko. Kde ste teda odštartovali Vašu pedagogickú kariéru? Neľutujete svoje rozhodnutie prestúpiť na naše gymnázium?

Viac ako 20 rokov som učila na Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti. Boli to skvelé roky. Učila som sa učiť od svojich bývalých profesorov. Stôl som dlhé roky mala hneď vedľa mojej učiteľky matematiky Elenky. Odchod na Gymnázium Ivana Kraska však neľutujem. Cítim sa tu veľmi dobre.

O vašich záujmoch v časoch detstva ste nám už niečo prezradili. Je však o Vás známe, že ste aktívna aj v súčasnosti. Môžete nám tieto Vaše voľnočasové záľuby trochu priblížiť?

Objavila som čaro umenia. Učí ma pozerať sa na svet inak. Mala som možnosť lektorovať so svojou kolegyňou tvorivé dielne v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote. Spolu sme založili Ženský inštitút tvorivosti, v ktorom sa stretávame už 7 rokov a spolu tvoríme. Viac o ňom sa môžete dočítať na našej facebookovej stránke:
https://www.facebook.com/groups/316195711892057

Veľmi rada varím, dlhšiu dobu som sa venovala pôvodným historickým fototechnikám, no a teraz som prepadla 3D tlači. Ak nedvíham mobil, tak som v saune alebo na káve. J

 

Z toho nám teda vyplýva, že ste typ človeka, ktorý na sebe rád pracuje a rozvíja si svoje zručnosti a vedomosti. Na škole patríte medzi tých, ktorí prichádzajú s novými výzvami a projektami. Aká je Vaša hnacia sila, Vaša vnútorná motivácia?

Určite som to zdedila po svojich rodičoch a starých rodičoch. Je to obrovský dar vedieť sa nadchnúť a zapáliť, mať vášeň pre to, čo robíte, nebáť sa riskovať a „neopúšťať sa“, aj keď niečo nevyjde. Takými ľuďmi som bola obklopená a vychovávaná, tak je to potom ľahké. J

Aké sú Vaše výzvy do budúcnosti? Máte nejaké konkrétne ciele, ktoré by ste chceli dosiahnuť v profesijnom alebo súkromnom živote?

Bude to znieť ako klišé, ale ja mám všetko. No ak by ste naozaj chceli vedieť, po čom túžim, tak by som raz chcela variť s Andoni Luis Aduriz v reštaurácii Mugaritz, surfovať s vnukom na Ocean Beach vedľa Golden Gate Parku, zlyžovať žľab pod Chopkom, tancovať tango na ulici v Buenos Aires, učiť umelcov chémiu a matematiku na UMPRUM-ke (pozn. red. Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe) a spať jednu noc v Tugendhatovej vile. J

Tak, a na záver tradičná otázka našich rozhovorov s pedagógmi. Keby ste sa ešte raz mali rozhodnúť, akú profesiu si zvolíte, bola by to znova rola učiteľa?

Áno. Občas treba aj počúvať rady svojich rodičov...

Ďakujeme pani učiteľke za rozhovor a prajeme jej, aby dosiahla to, po čom túži.

 

Vratko Mančuška