Móhandás Karamčand Gándhí – 2.10.1869

Určite sme o Gándhím všetci počuli. Bol to bojovník za slobodu Indie, propagátor rasovej a náboženskej rovnosti a mysliteľ, ktorého, ako som už spomenul, pozná snáď celý svet. Pôvodne sa chcel venovať medicíne, ale kvôli nátlaku rodiny sa vybral študovať právo. A keďže právo v domovine nezvládol, rozhodol sa ho študovať v Anglicku. Už tam začal bojovať za zrovnoprávnenie Indie a počas druhej svetovej vojny sa dopracoval k jej úplnej nezávislosti. Bol to veľký spisovateľ a jeho diela, ktoré za svoj život napísal, presahujú kolektívny počet 50 000 strán. Jeho narodeniny taktiež značia národný sviatok v Indii a medzinárodný deň za nenásilie. Bol nominovaný na Nobelovu cenu dokonca až 5-krát a film o jeho živote vyhral neuveriteľných päť zlatých glóbusov.

Ľudovít Štúr – 28.10.1815

A máme tu ďalšieho veľkého bojovníka za nezávislosť. Ak som nemusel predstavovať Gándhího, rozhodne vám nemusím predstavovať ani Štúra. Skúsme si zhrnúť míľniky jeho kariéry. Ako 21-ročný sa rozhodol pre politické pôsobenie v prospech slovenského národa, ako 28-ročný kodifikoval spisovnú slovenčinu, vo veku 32 rokov sa stal poslancom uhorského snemu a 33-ročný stál na čele slovenského povstania. Ja by som sa však chcel pokúsiť odprezentovať niektoré zaujímavosti, ktoré ste možno o Štúrovi nevedeli. Okrem honosnej brady, ktorú by mu asi závidel nejeden dnešný hipster, so sebou nosil jednu kapsičku s hrebeňom, zrkadlom a voskom, vyslovene pre jeho bradu. A pri takpovediac hipsterských aktivitách aj zostaneme. Bol človekom, ktorý si pri každej príležitosti, ktorá sa naskytla, doprial kvalitný tabak vo fajke či lahodnú čiernu kávu. Samostatnou kategóriou ostáva jeho sexuálna orientácia, traduje sa totiž, že bol homosexuál. Pravdou však je, že on miloval ženy a ony milovali jeho. Jediný dôvod, prečo sa neoženil, je podľa historikov, že sa nechcel viazať. Snáď nikto nedokáže poprieť, že to bol mladý génius, no v kolektíve bol veľmi autoritatívny a Janko Francisci sa dokonca na neho sťažoval kvôli jeho neznesiteľnej despotickej povahe.

Andrej Hadík – 16.10.1710

Možno ste už neraz počuli frazeologizmus „husársky kúsok“ a prebehla vám hlavou otázka o jeho pôvode. Pochádza práve od uhorského grófa a rakúskeho vojvodcu slovenského pôvodu, Andreja Hadíka. Študoval na jezuitskom gymnáziu a neskôr sa rozhodol pre právo, ktoré nedokončil. Pôvodne sa mal stať kňazom, ale jeho otec, ktorý v tom čase slúžil ako husársky kapitán, ho presvedčil, aby vstúpil do armády. Veľmi rýchlo sa vyšplhal po rebríčku vojenských hodností a v protitureckej vojne bol už kapitánom. Najviac sa vyznamenal v sedemročnej vojne, kde presne v deň svojich narodenín so svojou jednotkou husárov dobyl Berlín so stratou iba desiatich mužov. Tento nebezpečný manéver sa zapísal ako „husársky kúsok“. Berlín sa vykúpil za 235 000 tolárov, z čoho 25 000 dal svojim mužom a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii.

Pablo Picasso – 25.10.1881

Ak na svete existujú diela veľkých umelcov, tak medzi nimi nesmú chýbať diela Picassa. Tento rodák zo Španielska väčšinu svojho života prežil vo Francúzsku, kde sa aj preslávil. Jeho celé meno má dokonca až 23 slov, čo je o kúsok viac, ako by sa do tohto skromného článku zmestilo. Jeho otec, ktorý ho učil kresliť, prestal maľovať keď mal mladý Picasso iba 13 rokov, a to z dôvodu, že mal pocit, že už v tom veku Pablo kreslil lepšie ako on. Svoj prvý obraz nakreslil, keď mal 9 rokov, volal sa Le Picador. V škole ho učitelia považovali za zlého študenta a často bol po škole. Maliarstvo však nebol jediný talent, ktorým Picasso prekypoval. Bol taktiež aj veľmi dobrý sochár a nenechal sa zahanbiť ani pri práci s keramikou. Často menil svoje štýly a odborníci sa doteraz nevedia zhodnúť, ako vhodne pomenovať niektoré z jeho umeleckých ér, najznámejší je však pravdepodobne ako jeden zo zakladateľov kubizmu.

 

 

Daniel Kurák