7. vydanie

Niečo o ňom

Ide o najväčší a najkomplexnejší teleskop v porovnaní so všetkými ostatnými, ktoré sa kedy vypustili do vesmíru. Nesie meno jedného z prvých riaditeľov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), Jamesa E. Webba. Cena tejto „vesmírnej hračky“ sa pohybuje okolo 10 miliárd amerických dolárov. Je 100-krát výkonnejší ako Hubblov teleskop. Jeho štart sa plánuje o necelé 2 týždne, 22. decembra 2021 o 13:20 nášho času. Bude ho možné sledovať naživo na televíznej stanici NASA TV, v NASA aplikácii, alebo na ich webovej stránke.

Poďme však pekne poporiadku. Čo vôbec teleskop predstavuje? Je to vlastne taký stroj času. Prečo? Vysvetlenie nájdeme vo fyzike. Svetlo cestuje určitou rýchlosťou. Tá je obrovská, no v porovnaní s rozlohou samotného vesmíru sa veľmi veľká nezdá. Svetlo z objektov vo vzdialenom vesmíre k nám môže cestovať 1, 10, 1000, milión, ba aj stovky miliónov rokov. Z toho nám teda vyplýva, že ak sa pozeráme na hviezdu, ktorej svetlo k nám letí 400 rokov, my nevidíme jej reálny súčasný obraz, ale to, ako vyzerala presne pred tými 400 rokmi. Tak si môžeme dovoliť aspoň metaforicky tvrdiť, že teleskop nás preniesol o 400 rokov späť v čase.

JWST nám pomôže nahliadnuť do úplných počiatkov formovania hviezd a galaxií a v budúcnosti taktiež hľadať mimozemský život a možné človekom obývateľné planéty. Pracuje na princípe zachytávania infračerveného žiarenia, ktoré produkujú vesmírne objekty, teda laicky povedané tepla, ktoré vyžarujú. Je taký presný, že by dokázal na základe tohto javu rozoznať čmeliaka, ktorý by bol od neho vzdialený ako Mesiac od Zeme. Z akého dôvodu sa využíva práve táto technológia? Veď hviezdy na oblohe vidíme aj voľným okom, čiže vyžarujú svetlo. Áno, to je pravda. No nie všetky majú také šťastie, že im nič v ceste svetla nestojí. Vesmír je plný rôznych prašných hmlovín, cez ktoré svetlo nepreletí, čiže hviezda alebo galaxia za takouto hmlovinou má proste smolu. Avšak, keď opustíme viditeľné spektrum, a presunieme sa do infračerveného, tento problém už nemáme. JWST uvedeným spôsobom pomôže zachytiť aj tie najtmavšie a najvzdialenejšie objekty vesmíru.  

Kde ho umiestniť?

Tak, aby sme ho mali po ruke, znela by logická odpoveď. Možno niektorí viete, že Hubblov vesmírny teleskop mal hneď zo začiatku veľké problémy a potreboval nutnú opravu. To by iste nebolo možné, keby nebol na obežnej dráhe Zeme iba 547 km nad jej povrchom. Avšak z dôvodu využitia infračervenej metódy a zabezpečenia maximálnej presnosti, JWST nebudeme mať na skok. Treba ho umiestniť tak, aby bolo možné zablokovať čo najväčšie množstvo rušivého infračerveného žiarenia – konkrétne zo Slnka, Zeme a Mesiaca. Najideálnejšie je preto miesto zvané bod L2, ktoré sa nachádza až 1,5 miliónov kilometrov od Zeme, smerom od Slnka. Tak len dúfajme, že JWST bude pracovať v poriadku a nebude potrebovať žiaden „urgentný servis“.

 

 

Kedy si bude možné pozrieť prvé zábery?

JWST je sám o sebe asi najťažší vedecký projekt, na ktorý sa kedy NASA podujala. Keďže samotný teleskop je rozmerovo veľmi veľký, nezmestil by sa na vrch rakety. Z toho dôvodu je postavený tak, aby bol zložiteľný, a následne svojpomocne rozložiteľný do pôvodnej podoby po doletení na svoje miesto. Z bezpečnostného hľadiska však úplnej funkčnosti predchádza kopa testov a aj samotný, už spomínaný proces rozloženia, ktorý je rozdelený do viacerých fáz. Preto prvé fotky vzdialených hviezd a galaxií budeme môcť sledovať až cca o 6 mesiacov po štarte.

Takže nám asi neostáva nič iné, len vydržať a dúfať, že všetko prebehne hladko.

Vratko Mančuška