• Opýtali sme sa
      • Opýtali sme sa

      • 14.12.2021 12:34
      • Najnovšie číslo nášho školského časopisu nie je výnimkou, preto vám aj v siedmom vydaní prinášame ďalší rozhovor so zamestnancom nášho gymnázia. Tentokrát sme vyspovedali obľúbeného učiteľa slovenského jazyka a literatúry a občianskej náuky, pána profesora Ticháčka.

      • Na úvod by sme začali jednoduchou, ale pre niekoho možno zložitou otázkou - prečo ste si vybrali profesiu učiteľa? Bol to Váš detský sen alebo ste ako mnohí iní nevedeli, čím budete, do poslednej chvíle?

        Stať sa učiteľom nebol môj detský sen, i keď musím povedať, že ma odmalička niečo k tejto profesii ťahalo. Možno to bolo aj tým, že moja starká bola učiteľkou. Ja som si ešte ako žiak základnej školy zaviedol učiteľský zápisník, vytvoril si fiktívnu triedu i mená žiakov, ktorým som udeľoval známky. V istom období dospievania som uvažoval o profesii lekára, no približne od kvinty osemročného gymnázia som už vedel, že moje kroky sa budú uberať práve k učiteľstvu. A tak sa aj stalo.


        Na akej vysokej škole ste študovali? Bavilo Vás Vaše štúdium, či ste boli skôr typ študenta, ktorý uprednostňoval iné aspekty študentského života?

        Študoval som na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Filozofickej fakulte. Štúdium ma bavilo a popri ňom som si zamiloval aj mesto Nitra. Je pravdou, že som v ňom nezostával často, vždy ma to lákalo na víkendy domov, ale počas týždňa som spoznával aj krásy samotného mesta. Môžem o sebe povedať, že som bol študijný typ, ktorý sa venoval výlučne štúdiu a keďže som dosť detailista a vo všetkom musím mať poriadok, nerád som si prípravu na vyučovanie nechával na poslednú chvíľu. No boli aj chvíle, kedy to tak nebolo.
         

        Prečo ste si vybrali práve slovenský jazyk a literatúru a občiansku náuku? Zaujímali Vás aj iné predmety, nad ktorými ste rozmýšľali, myslím tým teda, že či sme mohli mať na našej škole učiteľa slovenčiny a napríklad dejepisu namiesto učiteľa slovenčiny a občianskej náuky?

        Vedel som, že sa vyberiem cestou humanitných predmetov a na základe toho som si podával aj prihlášky na vysoké školy. V hre boli okrem mojich súčasných aprobačných predmetov aj dejepis a etická výchova. Slovenčina bola jasnou voľbou. Otázkou zostával už len výber druhého predmetu. Napokon vyhrala občianska náuka. Tento predmet ma počas strednej školy zaujal asi najviac okrem slovenčiny.

         

        Ktorý z týchto predmetov máte radšej a z akého dôvodu? V rámci slovenčiny máte radšej gramatiku alebo literatúru?

        Neviem, či dokážem na túto otázku odpovedať bez zaváhania. Nie je to jednoduché. Učím rád obidva predmety. Viac asi inklinujem k slovenskému jazyku, no možno to bude aj tým, že práve tento predmet som počas mojej učiteľskej praxe mal možnosť učiť viac ako občiansku náuku. Dnes je to už viac-menej také vyrovnané, aj keď slovenčina ešte stále prevažuje.

        V rámci slovenčiny mám radšej gramatiku. Nikdy mi nerobili problém diktáty a správny pravopis, ale mal som rád aj také jazykovedné disciplíny, ako je syntax alebo morfológia. Ako správny učiteľ však nerád dávam do úzadia jednu zo zložiek predmetu. Myslím si, že literatúra je nemenej dôležitá a čítanie obohacuje nielen našu slovnú zásobu, ale formujeme sa aj ako ľudia a učíme sa vyjadriť svoj názor.

         

        Na našej škole ste sa minulý rok po prvýkrát stali triednym učiteľom. Ako hodnotíte takýto druh zodpovednosti?

        Na jednej strane to bolo očakávanie, no na druhej strane aj trochu neistota z niečoho nového. Musím povedať, že obavy sa veľmi rýchlo rozplynuli. Mám úžasnú triedu plnú šikovných a cieľavedomých mladých ľudí, ktorí sú zároveň aj skvelými ľuďmi stále pripravenými pomôcť a podržať sa navzájom. Veľmi ma mrzí, že práve kvôli dištančnému vyučovaniu sme v minulom školskom roku nemohli byť v priamom osobnom kontakte dlhšie. Už teraz viem, že keď raz príde chvíľa, že sa budeme musieť rozlúčiť, budú mi veľmi chýbať.


        Kvôli súčasnej situácii sa učíme dištančne. Vyhovuje Vám takáto forma vyučovania či uprednostňujete priamy kontakt so žiakmi?

        Dištančná forma vyučovania mi vôbec nevyhovuje, jednoznačne uprednostňujem priamy kontakt so žiakmi. Koniec koncov, myslím si, že práve o tom je naša profesia. Po dlhých siedmich mesiacoch dištančného vyučovania v minulom školskom roku strávených len za počítačom som pochopil, ako veľmi mám rád svoje povolanie. A bol som neskutočne rád, že znova môžeme vyučovať prezenčne.

        Mimo Vašej pedagogickej činnosti je o Vás známe, že sa zúčastňujete rôznych televíznych súťaží. Čo Vás motivovalo zapojiť sa?

        Už ako študent na strednej škole som veľmi rád sledoval v TV rôzne vedomostné súťaže a zábavné kvízy. Vedel som, že raz si to budem chcieť určite skúsiť. Vo februári to bude už deväť rokov, čo som sa zúčastnil prvej televíznej súťaže a odvtedy som bol už v mnohých ďalších. Určite neľutujem účasť ani v jednej z nich, každá bola niečím výnimočná a zaujímavá, atmosféra počas natáčania relácií bola vždy výborná. Návštevu televízie som vždy považoval za určitú formu odreagovania sa od bežných školských a neskôr aj pracovných povinností. A v neposlednom rade aj tréning mojich mozgových závitov. Mnoho nových vecí som sa dozvedel, no zistil som, že mám aj rezervy.

        Ako ste uviedli, väčšinou Vás môžeme vidieť vo vedomostných súťažiach, čo nás ale núti zamyslieť sa nad otázkou odkiaľ čerpáte všetky informácie, ktoré značne presahujú hranice všeobecnej znalosti. Čítate vo voľnom čase odborné knihy alebo je tajomstvo Vášho úspechu iné?

        Nemám žiadne špeciálne tajomstvo úspechu. Veľa informácií som nadobudol počas štúdia, v súčasnosti čerpám informácie najmä z kníh, časopisov a, samozrejme, z internetu. A myslím si, že mnohé informácie sa na človeka „nalepia“ počas života aj bez toho, aby to robil cielene. Ako som spomenul, už dlho som fanúšikom vedomostných relácií, veľa poznatkov získavam aj z nich.

         

        Keby ste si mohli opäť vybrať profesiu, zvolili by ste si znovu profesiu učiteľa alebo by ste sa vybrali iným smerom?

        Na začiatku mojej pedagogickej praxe som mal aj trošku pochybnosti, či toto bude tá správna cesta pre mňa. Dnes však môžem povedať celkom jednoznačne a bez zaváhania, že to bola správna voľba a profesiu učiteľa by som za inú nevymenil. Mám rád svoju prácu.

         

        Pánovi učiteľovi ďakujeme za zaujímavý rozhovor a držíme mu palce v ďalších súťažiach a samozrejme aj v profesijnom a osobnom živote.

        Petra Ďurovičová, Barbora Bakšová

         

         

         

         

         

         

         

        2014 – vedomostná súťaž pre študentov
        Čo ja viem s Marcelom Merčiakom

        2018 – Slovensko s Tiposom
        s Ivetou Malachovskou

         

      • Naspäť na zoznam článkov