15. vydanie

Minulý rok v približne rovnakom čase, keď odchádzali maturanti o rok starší, sme sa rozhodli, že možno ako poslednú pamiatku na seba zachovajú v Gymkovinách malú časť svojich zážitkov z ich stredoškolského života. Inak tomu nebolo ani tentoraz, a preto sa síce ťažko, ale predsa našiel v každej triede niekto, kto v krátkosti tieto zážitky spísal. Aj napriek nedostatku času a značnému množstvu stresu z blížiacich sa ústnych maturít sa s tým popasovali bravúrne, aby sme vám ich mohli ešte poslednýkrát priblížiť.

Za triedu oktáva, ktorá na škole strávila najdlhší čas, až osem rokov, napísala Laura Hodásová: Naučili sme sa veľkej bojovnosti a odhodlanosti vďaka všetkým prekážkam, ktorým sme spoločne počas ôsmich rokov čelili. Naša trieda je síce plná jednotlivcov, no keď ide do tuhého, vždy držíme spolu a to by sme radi poradili aj našim mladším spolužiakom. Neustále si stojte za svojím, užívajte si školské chvíle a dokážete viac, ako si myslíte. Koncoročnými výletmi sme prešli celé Slovensko, počnúc Pieninami, Slovenským rajom, Liptovom, Zádielskou tiesňavou a mnohými ďalšími. Preto sa neuspokojte s málom a buďte akční ako my, aby ste mali na čo spomínať, pretože na dni strávené len učením sa zabúda veľmi ľahko. Naše minúty na tomto gymnáziu sú už ale zrátané a namiesto malých primánov odchádzame ako dospelí ľudia hrnúci sa do nových životov s maximálnym odhodlaním.

  

 

4.A triedu pozná asi každý ako dobrú partiu a aj napriek tomu im bolo najťažšie písať o spoločných zážitkoch, napokon to však Kika Korčoková zvládla naozaj pekne: Náš začiatok ani zďaleka nebol ideálny. Do školy sme nechodili ani celé dva mesiace, keď znova zasiahla epidémia. Tá nás síce na dlhšiu dobu obmedzila, spoznávať sme sa museli cez počítačové obrazovky. Avšak ani to nás nezastavilo v neustálom spolupracovaní, aj keď sme sa vôbec nepoznali. Prešli sme si aj skupinovým podvádzaním, z ktorého síce nás úžasný pán triedny profesor nebol nadšený, ale boli to naše začiatky ako kolektívu. Lyžiarsky výcvik nás síce minul, tak ako aj vianočné trhy, avšak na konci roka prvého ročníka sme sa vrátili a zrazu naše neznáme mená dostali opäť aj tváre. Spoločné záujmy cez športové či vedomostné aktivity nám vytvorili nielen nové priateľstvá, ale aj úspechy v rôznych odvetviach. Súťaživosť nám nikdy nechýbala, takže florbalové, basketbalové a volejbalové súťaže boli naše, občas aj s krásnymi diplomami. Naše dobré vzťahy sme utužovali na výletoch prispôsobených pandémii, napríklad na túre, kde sme zablúdili.  Štvrtý ročník prišiel možno až príliš rýchlo. Začali sme s nácvikmi na stužkovú. Nebola to ľahká cesta, no spoločnými silami sme si dokázali pripraviť nezabudnuteľný večer, na ktorý budeme všetci radi spomínať.

  

 

4.B - za triedu, na ktorú sa nezabúda, sa podujala napísať Lea Bálintová, ktorá hovorí: Štúdium na gymnáziu nie je vždy prechádzka ružovou záhradou, o to dôležitejšie je, ako sa k tomu postavíte a s kým môžete túto cestu zdieľať. Ja, žiačka 4.B triedy, môžem potvrdiť, že na naše spoločné 4 roky budeme vždy spomínať len s úsmevom na tvári. Každá trieda pozostáva z množstva šikovných, usilovných, kreatívnych duší, u nás tomu nebolo inak. Usilovní sme boli najmä na hodinách telesnej výchovy, šikovní pri akejkoľvek pomoci pánovi školníkovi a kreativita si tiež našla svoj priestor, keď sme vymýšľali odpovede na otázky, ktoré sme nevedeli. Či to bol test z fyziky, skúšanie z dejepisu alebo slovíčka z nemčiny, priateľská nálada u nás vládla vždy. O pohode počas štyroch rokov hovorí aj výrok chlapcov: „Jedna pätka, žiadna päťka“. Rýchlo sme pochopili, že nikdy nebudeme dokonalí vo všetkých smeroch a každý si našiel ten svoj, v ktorom žiaril. O to viac si ceníme profesorky, profesorov, ktorí to s nami nevzdali a menili učiteľské metódy len preto, aby do nás niečo vštepili. Tak ako každá trieda, aj my sme si na začiatku prešli zložitejšími chvíľami a dovolím si tvrdiť, že pevnejší kolektív sme si vytvorili až v maturitnom ročníku, keď nás spojila práve stužková. Boli sme donútení sa spojiť a vytvoriť jeden celok. V konečnom dôsledku sme pochopili, že sme celkom podarená partia, ktorá spolu už štvrtý rok zdieľa dennodenné školské povinnosti, zapája sa do športových súťaží a ohuruje učiteľov svojimi odpoveďami. Som vďačná, že som mohla byť v triede plnej neobyčajných ľudí, vždy úprimných a plných humoru. Na ľudí, ktorí sú tam s vami počas prvého a zároveň aj posledného dňa počas 4 rokov, sa predsa nezabúda.

  

 

A v neposlednom rade naša maďarská trieda 4.C, ktorá skupinovo píše: Prežili sme štyri roky medzi týmito stenami, plakali a smiali sme sa spolu, odnášame si veľa zážitkov, ktoré sme tu zažili. Tu sme zistili, aký je skutočný študentský život. Z roka na rok silnelo naše puto, ktoré nás spájalo, a naša malá trieda skrytá v chodbách prízemia sa teraz stala rodinu pripomínajúcou partiou. Cesta, ktorú sme spolu prešli, bola plná výziev, úspechov aj spomienok. Najviac nám budú chýbať pedogógovia, ktorí nás učili a povzbudzovali, ale tiež spoločné výlety, kde sme naše spoločné puto utužovali.

  

 

 

Maturanti majú za sebou roky štúdia strávené na našom gymnáziu. Mnohí doteraz neveria, že už prišiel čas odísť. Nepochybujem o tom, že každý z nich sa teší na prázdniny, no zároveň má určite obavy, čo bude ďalej. Či už ich kroky povedú na rozličné vysoké školy, alebo naopak zistili, že ďalšie štúdium nie je nič pre nich, každému z nich budeme držať v živote palce a s radosťou si na nich zaspomíname, rovnako ako na tých predošlých.

                    Nina Bíliková