• STRATENÍ?

      • STRATENÍ?

      • 21.03.2025 19:52
      • Často sa stáva, že my ľudia sa cítime byť akoby stratení. Vo svete, v myšlienkach, v novom priestore. No len zriedka sa človek stratí v živote. A to nehovorím o celej generácii. Prvýkrát pojem stratená generácia použila istá spisovateľka Gertruda Steinová. Toto slovné spojenie sa dá chápať z viacerých uhlov. Každý si ho nejak dokáže vysvetliť. A keď je dnes už internet plný všetkých možných pravdivých i nepravdivých názorov, prečo by som k nim svojimi subjektívnymi myšlienkami nemohla prispieť aj ja?

      • Nedávno sme sa my – 3.A  a septima zúčastnili divadelného predstavenia v Bratislave. Herci zinscenovali román Na západe nič nové naozaj famózne. Aj v ňom sa spomína stratená generácia. Jedni prišli z vojny do zabehnutých životov, ďalší si svoje životy ešte len začínali písať, niektorí sa nevrátili... no boli aj takí, čo sa po návrate domov už viac necítili ako doma. Poznáte ten nepríjemný pocit, keď nie ste vo svojej koži? Teraz si predstavte, že zvyšok svojho života sa toho pocitu nezbavíte. Vždy vám bude hlavou behať myšlienka ničoho. Oni sa naozaj stratili, stratili sa a už sa nemohli nájsť.

        Naša - mladá generácia sa tiež často označuje za stratenú. Ľudia vo veku našich rodičov či učiteľov nás za takých zväčša považujú. Z každej strany počúvame rôzne múdrosti, ktoré sa im sypú z úst rýchlejšie než slová pochvál či uznania. My, generácia internetu, my, generácia, ktorá len zriedka odlepí svoje oči od obrazoviek, my, generácia, ktorú treba nútiť chodiť von a nie volať domov, ako na to boli zvyknutí naši rodičia. My, generácia stratených.

        Ja ako jednotlivec nedokážem žiadnym rozumným argumentom vyvrátiť tieto skutočnosti. Viem, že sa pomaly vytrácame z reálneho sveta a čím ďalej, tým viac sa ponárame do toho fiktívneho v mobile. No myslím si, že keby sa o každej generácii, či už spomedzi tých, čo žijeme, alebo aj z tých, čo už boli, povedalo len to negatívne a zhrnulo sa to do jedného odseku, výsledok by bol vždy rovnaký.

        Svet nie je len ružový alebo čierny. Nie sú to len dve strany mince, ktoré sa nikdy nestretnú. Nikto nemôže zahadzovať celú generáciu len preto, že v ich vlastnom presvedčení to považuje za správne. Nechcem nikoho ani nič obhajovať, pretože na to má každý vlastný rozum, na to je tu každý sám. Chcem len povedať svoj subjektívny názor a nechať ho vyvolať vo vás tie správne myšlienky. Pýtate sa, čo je správne? To je subjektívne, no dúfam, že každý, kto si pozorne prečíta tieto vety, pochopí, čo tým chcel autor povedať. A verím, že aj keď sa možno pomaly strácame, neskončíme stratení, bez domova a tepla v srdci ako v spomínanom románe. Viem, že aj keď sa možno strácame, je to len cesta za tým, aby sme sa skutočne dokázali nájsť.

        Nina Bíliková

         

      • Naspäť na zoznam článkov