15. vydanie

    • Interview – Ivana Václaviková
      • Interview – Ivana Václaviková

      • 15.06.2024 19:24
      • Pani profesorka, ktorá akosi neplánovala, že sa profesorkou stane. No nakoniec ju jej kroky doviedli až sem. Vyštudovala anorganickú chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na STU v Bratislave. Po škole si vyskúšala prácu v odbore ako chemický technológ v chemickej firme v Pezinku. Počas pandémie začala online doučovať matematiku, a to ju priviedlo k myšlienke učiť. Práca v odbore ju veľmi nenapĺňala, chcela od základov zmeniť svoj život. Tak sa vrátila naspäť do Rimavskej Soboty a už tretí rok učí na našom gymnáziu. My však chceme vedieť viac, preto ani pani profesorku interview neobišlo.
         

      • 1. Čím ste chceli byť, keď ste boli malá, čo bola pre vás vysnívaná práca?

        Keď som bola malá, chcela som byť kaderníčkou. Rada som česala bábiky, ale najmä seba. Na základnej škole som často chodila do školy strapatá, keďže mamina už bola v práci a otec môj účes neriešil. Keď som bola staršia, chcela som byť zubárka alebo detská doktorka, čo ma však rýchlo prešlo. Neskôr som snívala o práci forenznej chemičky, ale nikdy som nebola príliš ambiciózna a nešla som si za týmto snom, hoci som sa chemičkou stala.

        2. Páči sa vám byť triednou učiteľkou? Vidíte v tom viac výhod či nevýhod?

        Veľmi sa mi páči byť triednou učiteľkou. Neviem povedať, či v tom vôbec vidím nejaké nevýhody. Rada učím a ešte radšej trávim čas medzi vami – žiakmi. Z môjho pohľadu ste skvelá trieda, máte výborných rodičov a spolupráca, či už s vami, alebo s nimi je bezproblémová. Občas sa, samozrejme, vyskytnú nejaké problémy, ktoré vždy nejakým originálnym spôsobom spoločne vyriešime. Určite som si nemohla priať lepšiu prvú triedu.

        3. Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že budete mať najväčšiu triedu na škole - našu?

        Mykla som plecom a usmiala som sa 😊 Vtedy vás malo byť „len“ 28. Všetci okolo mňa to riešili a prežívali viac. Ja som vôbec nevedela, do čoho idem, nakoľko ste moja prvá trieda. Keď ešte pribudli v septembri traja žiaci, tiež som mykla plecom, že jeden „hore-dole“. To, že vás je 31, mi ako triednej neprekáža, horšie je to na hodinách chémie počas písomky, vtedy pri vás prichádzam o všetky nervy a energiu. Každopádne by som vás nemenila, hoci viete svojimi otázkami a správaním potrápiť. V triede je veľa rôznych osobností, takmer všetko vždy beriete s humorom a dokážete na humor obrátiť. Veľa ste ma už doteraz aj vy naučili, nielen po tej pracovnej stránke ako triednu, ale hlavne po tej ľudskej. Z vašich prístupov v rôznych situáciách si aj ja vždy niečo odnesiem.

          

        4. Ako vnímate, že ste v učiteľskom zbore najmladšia, má to na vás nejaký dopad ?

        Už to až tak nevnímam ako v čase, keď som nastúpila. Stáva sa mi však veľmi často, že sa moje názory a pohľady líšia s niektorými kolegyňami, čo je ale väčšinou dobré, lebo mi dajú iný pohľad na danú situáciu, alebo naopak, ja im. Myslím teda, že to má dobrý dopad obojsmerne – ja sa naučím veľa od skúsenejších kolegýň a ony možno získajú iný „generačný“ pohľad na vec.

        5. Mnohí, vrátane nás, vás považujú za ich najobľúbenejšiu učiteľku. Prečo si myslíte, že to tak je?

        Ďakujem, veľmi si to vážim. Možno práve preto, že som najmladšia učiteľka na škole a vekovo ešte nie som od vás tak ďaleko. Rada sa s vami porozprávam, zasmejem a zavtipkujem. Taktiež žiakom ukazujem, že nie je zlé byť iný a robiť chyby. Podľa mňa je dôležité, aby učiteľ mal dobrý vzťah s deťmi, aby sa ho nebáli. Samozrejme, zdravý rešpekt a hranice tam musia byť.

        6. Aké bolo vrátiť sa na gymnázium ako učiteľka a nie ako študentka? Chceli by ste sa ešte vrátiť do lavíc?

        Bolo to veľmi zvláštne a dodnes si veľmi dobre pamätám, ako som išla na prvú hodinu. Neviem, kto sa vtedy bál viac, či ja alebo prváci, ktorí ma v triede čakali. Od prvého momentu som si učenie užívala a do práce chodím rada. A do lavíc by som sa chcela vrátiť, hneď by som si to s vami vymenila. Pre mňa boli roky na gymnáziu tie najkrajšie, ktoré som doteraz zažila. Boli sme skvelá partia a vyučujúce, teraz už moje kolegyne, spomínajú na našu triedu ako „Ivickina super trieda“. Mimochodom, neviem, či viete, nastúpila som na miesto mojej triednej učiteľky, výbornej chemikárky a biologičky Ivicky Móricovej.

        7. Čo robievate vo svojom voľnom čase, okrem pripravovania písomiek z chémie?

        Neviem, či poznám pojem „voľný čas“. Popri práci študujem matematiku, takže po večeroch sa učím a počítam príklady. Keď už mám voľno, veľmi rada čítam, hlavne detektívky, občas aj historické a životopisné romány. V lete veľa bicyklujem, oddychujem pri vode a cestujem, v zime zase rada lyžujem. Keď je čas, chodím podporovať brata na futbalové zápasy a vždy si to spojím s nejakým výletom.

              

        8. Čo vás najviac baví na tom, byť učiteľkou?

        Na túto otázku neviem jednoznačne odpovedať. Nikdy som nechcela byť učiteľkou, no dnes viem, že lepšie sa mi stať nemohlo. Niet úprimnejšej spätnej väzby ako tej, ktorú dajú žiaci. Takže by som odpovedala, že ma baví asi byť medzi vami žiakmi – učiť vás nielen chémiu, ale odovzdávať vám aj iné dôležité hodnoty. Najväčšou odmenou pre mňa je, keď mi žiak povie, že vďaka mne sa mu zmenil postoj ku chémii a má ju rád. Vy deti viete byť skutočne úprimné, ste iní ako sme boli my vo vašom veku. Poviete pravdu, či je, alebo nie je príjemná.

        9. Čo v živote by ste chceli ešte dosiahnuť, máte nejaké ciele, ktoré si chcete v najbližšej dobe splniť?

        Čo sa týka pracovnej stránky, v najbližšej dobe by som chcela úspešne ukončiť štúdium matematiky. V osobnom živote, ak nastane ten správny čas, tak je mojím snom založiť si rodinu a viac si užívať život a voľný čas, ktorého snáď raz budem mať viac.

        Veľmi pekne ďakujeme za spoluprácu s pani profesorkou. Je jednou z najlepších, a aj preto som toto interview naplánovala tak, aby vyšlo práve na jej narodeniny. Týmto by som vám chcela ja a Gymkoviny zaželať krásne narodeniny a ešte veľa energie pre našu skvelú triedu.

        Nina Bilíková

         

         

         

      • Naspäť na zoznam článkov