12. vydanie

Túto slávnostnú chvíľu otvorila pani riaditeľka a pán zástupca svojimi príhovormi, ďalej to bola recitácia básne v podaní Zuzky Jánošíkovej, husľovo-gitarové duo Vratka Mančušku a Daniely Kožákovej, a Petra Ďurovičová so svojou hrou na saxofóne v sprievode kapely pozostávajúcej z Mária Beracka (perkusie), Maťa Kerekeša (elektrická gitara) a Mgr. Jozefa Gödriho (klávesy). Nasledoval príhovor žiakov Terezky Nemcovej a Borisa Daňuša, ktorých hrejivé slová pohladili všetky prítomné duše. Triedni učitelia odovzdali poďakovanie žiakom s výborným prospechom počas celého štúdia. Nasledoval príhovor samotných maturantov, Laury Hrončekovej a Chiary Ruszóovej. Potom sa maturanti s kvetmi a milými slovami rozlúčili s profesormi a následne aj so žiakmi. Celý deň sa niesol v príjemnej nálade, aj keď nejedno oko nezostalo suché.  

Svoje roky na gymnáziu nám v pár vetách za triedy zhodnotili aj samotní maturanti, ktorí sú v tomto období mimoriadne zaneprázdnení, o to viac si ceníme ich ochotu. Žiaci oktávy, ktorí sú najstaršími, a teda aj najskúsenejšími žiakmi našej školy, toho spolu zažili naozaj veľa. Za posledných osem rokov sa z jedenásťročných detí, pre ktoré bolo všetko nové, keď po prvýkrát prekročili prah dverí tejto školy, stali výnimoční mladí ľudia. Začiatky neboli ľahké ani pre nich, skupinkovali sa a nedržali spolu, avšak po všetkých tých dňoch sa aj z nich stal ucelený a pevný kolektív, preto vám radia, aby ste nespravili tú istú chybu, čo oni, a držali spolu vo všetkých situáciách, ktoré život prinesie. Precestovali spolu okolie, ale tiež vycestovali do zahraničia, Viedne či Krakova. Zorganizovali dokonca turnaje vo florbale či basketbale, preto by sme sa nikdy nemali báť navrhnúť niečo nové. Oktávania by vám tiež chceli odkázať jednu múdru myšlienku, a to: “Keď už raz meškáš na hodinu, príď radšej až na ďalšiu.”   

Za 4.A sa vyjadrila Sophia Babičová. Ako sama vraví, štúdium na gymnáziu nie je ľahké, na čom sa asi všetci zhodneme, no so správnymi ľuďmi okolo seba sa dá zvládnuť všetko. Netreba sa trápiť známkami, aj keď sú dôležité, nechať sa pohltiť školou tiež nie je dobré, preto si treba nájsť čas aj na zábavu a oddych. Aj napriek tomu, že ich stredoškolské dobrodružstvo výrazne ovplyvnila pandémia, zažili spolu lyžiarsky, na ktorý doteraz spomínajú, či výlet do Viedne a Bratislavy. Aj nemilé časy počas pandémie z nich spravili to, čím sú teraz.

Za 4.B to bola Laura Hrončeková, ktorá bola nadšená možnosťou prihovoriť sa prostredníctvom Gymkovín vám, milým čitateľom. Čas na gymnáziu skutočne ubehol ako voda, a spomienky na prvý krok sa čoskoro premenia na spomienky na ten posledný smerom do veľkého sveta. Ich roky taktiež poznačilo dištančné vzdelávanie, no napriek tomu sa dnes lúčili ako jeden nerozlučiteľný celok. Laura radí, aby sme si užívali každý jeden deň, pretože to utečie rýchlosťou blesku, a ja s ňou môžem len súhlasiť. Lúčia sa s vami ľudia, o ktorých budeme určite ešte veľa počuť, pretože každý jeden z nich má potenciál dotiahnuť to ozaj ďaleko.

A poslednou maturitnou triedou je 4.C, kde Adam Csíkfejes opísal posledné roky ich študentských životov. Budú spomínať predovšetkým na pocit úľavy po písomke, ktorú zvládli lepšie ako čakali, na úsmev a vždy milé slová pani bufetárky a všetky spoločne prežité chvíle. Chýbať im budú stredoškolské lavice, do ktorých najbližšie zasadnú možno už len na rodičovskom. Títo mladí ľudia, ktorí študovali na gymnáziu po maďarsky, odchádzajú s hlavami plnými vedomostí a srdcom otvoreným všetkému novému.

O pár dni sa púť maturantov definitívne ukončí, poslednou skúškou, pri ktorej im všetkým budeme držať palce. Všetci dúfajú, že na nich budeme spomínať len v dobrom a sľubujú, že budú robiť vždy a všade dobré meno našej škole. A mne už na srdci ostalo len jedno slovo, a to obrovské Ďakujeme, a želáme vám všetko dobré. 

 

Nina Bíliková