• Interview s MATFYZikárkou, pani učiteľkou Bednářovou
      • Interview s MATFYZikárkou, pani učiteľkou Bednářovou

      • 05.03.2024 07:46
      • 1. Čím ste chceli byť, keď ste boli v našom veku ?
        V prvom rade mamou. Vždy som chcela mať veľa detí. A tiež spisovateľkou. Písala som od okamihu, keď som kdesi našla pero. Najprv po stenách, potom do maminých učebníc... Asi dvojročná som si spravila prvé poznámky do knižky, z ktorej sa učila na skúšku. Samozrejme červeným perom – určite tam boli nejaké chyby. Bol to „Diferenciální počet“ od Jarníka. V prvej triede to už bolo vážnejšie. Objavila som zošity a začala písať tam. Básničky, rozprávky, príbehy... Najprv pre svojich mladších súrodencov, neskôr sama pre seba. No vo Vašom veku som rozhodne ešte neplánovala, že raz budem učiť. Bola som veľmi plachá, sebavedomie som mala hlboko pod bodom mrazu, vtedy by asi nik nepovedal, že sa dokážem postaviť pred triedu plnú žiakov a ešte ich aj niečo naučiť.
      • 2. Akú strednú a vysokú školu ste navštevovali?

        Strednú - Gymnázium v Chebe, kde som chodila do triedy so zameraním na M-F-I. Nevybrala som si ju, no zaradili ma tam automaticky podľa výsledkov prijímačiek. Vtedy som ešte nevedela, že vlastne milujem matiku. Bavilo ma skoro všetko. Bola to veľmi prísna škola, nik sa tam s nami nemaznal. V porovnaní s ňou pre mňa bola vysoká FMFI UK (= Matfyz) v Bratislave prechádzka ružovou záhradou.

        3. Keby ste sa mohli vrátiť v čase a nebyť učiteľkou, čím by ste boli?

        Keby som sa mohla vrátiť v čase, určite by som spravila veľa vecí inak. Pravdepodobne ešte horšie. Ale so svojím učiteľským povolaním som celkom spokojná. V porovnaní s inými je celkom príjemné. Napríklad na mňa v práci neprší... A Ivetka v bufete robí skvelé „učiteľské rožky“ a hot-dogy s kečupom aj horčicou, čo viac si človek môže priať?! Ďalšia výhoda tohto zamestnania je, že ak náhodou niečo pokazím, zvyčajne kvôli tomu nikto nepríde o život ani nespadne most a mám šancu to napraviť. A okrem toho – denne sa stretávam s krásnymi, inteligentnými a príjemnými mladými ľuďmi. V ktorom inom povolaní sa pohybujete v tak vybranej spoločnosti!?

        4. Čo Vás baví na vašej práci?

        V prvom rade tá matematika. Ale keby šlo len o ňu, mohla by som sedieť doma, alebo niekde v ústave (napríklad psychiatrickom) a počítať a počítať... A nevyrušovalo by ma pritom nejaké otravné zvonenie, kvôli ktorému musí človek prestať v tom najlepšom. Takže ide o viac. Riešiť nejakú úlohu je výzva. A snažiť sa niekoho niečo naučiť je tiež „výzva“, najmä ak ide o študenta „odolného“ voči vzdelávaniu. Asi ma na mojej práci najviac bavia práve tie výzvy, ktoré ma posúvajú ďalej.

        5. Baví Vás viac učiť fyziku, či matematiku?

        Kedysi by som určite povedala, že matematiku. Teraz to už také jednoznačné nie je... Niektoré časti fyziky učím veľmi rada, iné o čosi menej. To sú tie, ktoré sa dosť dobre nedajú vysvetliť „polopatisticky“, lebo sú príliš abstraktné.

        6. Ktorá časť matematiky Vás baví najviac?

        To je naozaj ťažká otázka. Asi ako keby si sa pýtala mamy s desiatimi deťmi, ktoré z nich má najradšej... Ale ak už si musím predsa len vybrať - matematická analýza. Celá matematika je ale skvelá: Napríklad problém sa v nej vyrieši už tým, že ukážete, že „nemá riešenie“. Škoda, že to tak nefunguje aj v bežnom živote.

        7. Je podľa Vás jednoduchšie fyziku chápať po teoretickej, matematickej, alebo praktickej stránke?

        Teoretická a matematická stránka sú vlastne v tomto prípade úzko previazané, teória bez matematiky nie je vo fyzike teóriou v pravom slova zmysle. Ale ak chceš naozaj do hĺbky rozumieť fyzike, ani jedna z týchto stránok Ti sama o sebe nestačí, dopĺňajú sa. A čo je jednoduchšie? Ako pre koho. Ja som výrazne matematicko-teoretický typ, k praxi som sa prebojovala z tejto strany. Poznám ale ľudí, zvyčajne mužského rodu, ktorí od praxe prešli k teórii. Oni jednoducho „vidia“, ako veci fungujú, bez toho, aby ich potrebovali popísať nejakými rovnicami. Ja tento dar nemám.

        8. Na akej inej škole by ste chceli učiť a prečo?

        Učiť na inej škole? Nechcem učiť na inej škole. Možno by som ale chcela, aby táto škola bola trochu iná. Učila som na veľmi rozdielnych školách, napríklad na škole pre mimoriadne nadané deti, na bilingválnej základnej škole, na FMFI UK, učila som deti na prvom stupni aj ľudí z praxe, ktorí boli v tom čase o 20 rokov starší ako ja... Vždy to bolo iné, ale vždy to stálo za to.

        9. Je podľa Vás dôležité, aby žiaci gymnázia mali široké vedomosti z matematiky?

        Čo je to „široké“? Teraz také majú, či nie? Keď už používame takéto vyjadrenia, radšej by som bola, keby moji študenti mali „hlboké“ vedomosti. A hlavne „trvanlivé“. No naše školstvo je nastavené skôr na tú šírku, teda veľký rozsah a všetko len tak po povrchu. A vedomostiam končí záruka v momente, keď študent napíše písomku... Ale Tvoja otázka asi sledovala niečo iné, však? Niečo v tom duchu, či naozaj každý absolvent gymnázia musí veľa vedieť z matematiky. Hoci matematiku úprimne milujem a dopriala by som každému, aby s ňou mal taký vzťah ako ja, uvedomujem si, že to nie je možné, ani potrebné. Nemusíme všetci vedieť hrať na husle. Stačí, keď budeme vedieť, čo husle sú a na čo slúžia.

        10. Ako by ste vnímali povinnú maturitu z matematiky, myslíte si, že prístup žiakov k matematike by sa po jej zavedení zmenil? A ak áno, tak k lepšiemu alebo k horšiemu?

        Keby to bolo na mne, povinná by bola iba maturita zo slovenčiny. Aj literatúru by som oželela... Vo všetkom ostatnom by som dala študentovi slobodu. Dokonca aj povinná maturita z angličtiny sa mi zdá tak trochu nespravodlivá, hoci dobrá znalosť jazyka je určite užitočná. Ale to sa asi dá povedať o každom z predmetov, nie?!

        11. S akou osobnosťou aj z histórie by ste sa chceli stretnúť?

        S mamou Nikolu Teslu. Pozhovárala by som sa s ňou napríklad o problémoch, ktoré riešila pri výchove svojho syna. Myslím, že by sme si celkom rozumeli.

        12. Ako najradšej trávite svoj voľný čas?

        Čo je to voľný čas?  Posledných 7 rokov sa mi ten môj nejako vyhýba... Ale môžem povedať, čo som rada robila predtým. A pevne verím, že zas budem, keď sa mi raz ten stratený čas vráti. Takže – rada pečiem, pletiem, háčkujem, vyšívam, šijem, tvorím, čítam, plávam, bicyklujem, behám, leziem po horách, robím v záhrade, starám sa o stromy, rastlinky, zvieratká...

        13. Čo považujete za svoje silné a slabé stránky?

        Silné stránky – to je veľmi veľa písania. Začala by som napríklad „skromnosťou“... Nechceš ďalej pokračovať miesto mňa?

        A slabé – tak tie si radšej nechám pre seba.

         

        Ďakujeme pani profesorke Bednářovej za skvelú spoluprácu, a ja osobne aj za to, že som sa o nej dozvedela mnoho nového a zaujímavého. Aby som teda zodpovedala otázku položenú mne, myslím si, že medzi silné stránky pani profesorky určite patrí nezlomnosť, humor, vášeň a tiež cieľavedomosť či práve to sebavedomie, ktoré jej už pravdepodobne nechýba, a ani nemusí. Taktiež ma pri písaní interview premkol pocit, že som taký slabší, menej nadaný odvar pani profesorky, a na mnohé veci mám podobný pohľad. Možno je to tak dané, že ľudia, ktorých baví matematika (teda mňa len pokiaľ jej rozumiem), baví aj písanie. Dúfame, že sa vám interview páčilo a určite sa môžete tešiť na ďalšie.

                 Nina Bíliková

      • Naspäť na zoznam článkov