17. vydanie

S naším úžasným a nadaným učiteľom tanca, pánom Ligártom, nikdy nebola nuda. Naučiť nás 16 tancov ozaj nebolo ľahké, to môžem potvrdiť. No dôležitejšie bolo to, že sme sa pri tanci mohli odviazať a každý sa vedel zabaviť, našiel si v ňom niečo, čo ho zaujalo.

Určite by sme sa všetci zhodli na tom, že naše najobľúbenejšie tance boli bachata a moderný tanec. No salsa nebola pre nás, pretože ani „gympel“ nemôže vedieť všetko.

Počas generálky by ste nevideli len nás, ale aj  našich blízkych, ktorí sa k nám pridali na parket počas čardášu a moderného tanca. Začiatok nášho jedinečného večera bol magický. Rodičia na nás boli hrdí, niektorí aj dojatí, čo nás ešte viac uisťovalo v robení tých správnych krokov na parkete.

Myslím si, že náš program sa veľmi vydaril. Každý bol z neho nadšený. Do konca nášho nezabudnuteľného večera  sme sa všetci zabávali ako kolektív. Stále sme boli spolu, nikto sa necítil vynechaný, a to bolo to hlavné. Náš venček bol výnimočný pre nás všetkých aj tým, že na ňom bolo prítomných až 10 učiteľov.

Z venčeka sme odchádzali všetci spokojní a šťastní. Bol to veľmi vydarený večer, ktorý navždy ostane v našich srdciach.

Zuzka Janová a Sofia Kiráľová

Nedávno sme sa my – 3.A  a septima zúčastnili divadelného predstavenia v Bratislave. Herci zinscenovali román Na západe nič nové naozaj famózne. Aj v ňom sa spomína stratená generácia. Jedni prišli z vojny do zabehnutých životov, ďalší si svoje životy ešte len začínali písať, niektorí sa nevrátili... no boli aj takí, čo sa po návrate domov už viac necítili ako doma. Poznáte ten nepríjemný pocit, keď nie ste vo svojej koži? Teraz si predstavte, že zvyšok svojho života sa toho pocitu nezbavíte. Vždy vám bude hlavou behať myšlienka ničoho. Oni sa naozaj stratili, stratili sa a už sa nemohli nájsť.

Naša - mladá generácia sa tiež často označuje za stratenú. Ľudia vo veku našich rodičov či učiteľov nás za takých zväčša považujú. Z každej strany počúvame rôzne múdrosti, ktoré sa im sypú z úst rýchlejšie než slová pochvál či uznania. My, generácia internetu, my, generácia, ktorá len zriedka odlepí svoje oči od obrazoviek, my, generácia, ktorú treba nútiť chodiť von a nie volať domov, ako na to boli zvyknutí naši rodičia. My, generácia stratených.

Ja ako jednotlivec nedokážem žiadnym rozumným argumentom vyvrátiť tieto skutočnosti. Viem, že sa pomaly vytrácame z reálneho sveta a čím ďalej, tým viac sa ponárame do toho fiktívneho v mobile. No myslím si, že keby sa o každej generácii, či už spomedzi tých, čo žijeme, alebo aj z tých, čo už boli, povedalo len to negatívne a zhrnulo sa to do jedného odseku, výsledok by bol vždy rovnaký.

Svet nie je len ružový alebo čierny. Nie sú to len dve strany mince, ktoré sa nikdy nestretnú. Nikto nemôže zahadzovať celú generáciu len preto, že v ich vlastnom presvedčení to považuje za správne. Nechcem nikoho ani nič obhajovať, pretože na to má každý vlastný rozum, na to je tu každý sám. Chcem len povedať svoj subjektívny názor a nechať ho vyvolať vo vás tie správne myšlienky. Pýtate sa, čo je správne? To je subjektívne, no dúfam, že každý, kto si pozorne prečíta tieto vety, pochopí, čo tým chcel autor povedať. A verím, že aj keď sa možno pomaly strácame, neskončíme stratení, bez domova a tepla v srdci ako v spomínanom románe. Viem, že aj keď sa možno strácame, je to len cesta za tým, aby sme sa skutočne dokázali nájsť.

Nina Bíliková

Večer bol naplnený skvelou atmosférou, zábavou a príjemnými momentmi. Hneď po príchode nás privítali organizátori. Po úvodnom príhovore nádejných moderátorov Andreja a Miriam a po príhovore pani riaditeľky sa začal oficiálny program, ktorý otvorili aj talentovaní študenti svojimi očarujúcimi vystúpeniami. Jeho neodmysliteľnou súčasťou boli aj rôzne aktivity a súťaže, pri ktorých sa študenti mohli zabaviť a zapojiť sa do tímových či individuánych výziev, ktoré pre nich organizátori pripravili. Nechýbali už tradične netradičné tance s balónmi či pomarančmi a všetci zúčastnení odvážlivci si to náramne užili.

Okrem súťaží a predstavení nám večer spríjemňovala aj hudba, tú zabezpečil DJ s možnosťou hrať skladby na želanie, čo sa často stalo hlavným bodom programu. Neodmysliteľnou súčasťou bola aj slávnostná večera, ktorá dodala študentom energiu na ďaľšiu zábavu.

Celý ples sa niesol v duchu priateľskej atmosféry a dobrej nálady. Bol to výborne strávený čas, keď si študenti mohli oddýchnuť od školských povinností, zabaviť sa a bola to aj príležitosť na upevnenie vzťahov či nadviazanie nových priateľstiev. Večer bol dôkazom toho, že študentské plesy majú stále svoje čaro a sú významnou súčasťou školských akcií. Ďakujeme všetkým organizátorom, ale aj zúčastneným za príjemný večer a krásne spomienky. Dúfame, že podobných akcií spolu ako škola zažijeme ešte mnoho a už sa tešíme na ďalšiu.

Nina Bíliková, Adriana Chalkovská

Čo bolo vaším snom, keď ste boli v našom veku?

Od malička som chcela byť učiteľkou, bol to môj najväčší sen. Preto som sa veľa (naozaj veľa!) učila, keďže dostať sa na pedagogickú VŠ v tom čase nebolo vôbec jednoduché. Rozmýšľala som aj nad medicínou, konkrétne zubným lekárstvom. Triedny ma však presvedčil, že učiteľstvo je pre ženu lepšia voľba. A priznám sa, prázdniny a predstava, že v lete budem stále doma, ma tiež lákali.

Aké školy ste navštevovali/vyštudovali počas života?

Navštevovala som naše gymnázium, potom Pedagogickú fakultu UMB v Banskej Bystrici, kde som študovala slovenský jazyk a pedagogiku. Angličtinu som začala študovať až ako matka dvoch detí – čo nebolo ľahké, ale zvládla som to, takže ďalšie 3 roky štúdia na UMB.

Prečo ste si zvolili práve angličtinu a slovenčinu?

Na základnej škole som mala super slovenčinárku, takže to išlo samo. Mojím druhým obľúbeným predmetom bola biológia. Ale kombinácie predmetov v tom období boli dané a keďže biológia bola iba s matikou a chémiou (no go!), zostala slovenčina. Tam boli na výber HV, VV alebo pedagogika.  Takže - vylučovacia metóda. Počuli ste ma spievať? Máte šťastie, že nie. Výtvarná a moje kresby? Tak trochu... no, povedzme, že umenie to nie je. Takže zostala pedagogika. Angličtina sa dostala do módy až po páde režimu a angličtinárov bolo málo, tak som si povedala, prečo nie?

Aké rozdiely vidíte v školskom systéme v čase vášho štúdia a v súčasnosti?

Obrovské! Zhrniem to do troch bodov: učenie, vzťahy a známky.

V našich časoch bol v centre pozornosti učiteľ. Postavil sa pred tabuľu, vysvetlil učivo (alebo ho prečítal z knihy, ktorý ako), my sme si písali poznámky, doma sme sa to naučili a potom sme to museli zopakovať. Čím presnejšie, tým lepšie. Taká „papagájová metóda“. Ale mali sme aj labáky z chémie a biológie, kde sme robili rôzne pokusy, ktoré som zbožňovala, no celkovo to bolo hlavne o teoretických vedomostiach.

Dnešné vyučovanie je viac „student-friendly“. V centre pozornosti je žiak, ktorý sa stáva aktívnym účastníkom vyučovacieho procesu (teda aspoň by ním mal byť) a sám objavuje, aplikuje nové informácie, polemizuje, argumentuje. Učiteľ je skôr v pozícii lídra, ktorý mu ukazuje cestu.

Vzťah učiteľ - žiak sa tiež posunul na úplne inú úroveň. Aj keď určitý rešpekt tam vždy bude, vzťahy sú oveľa priateľskejšie, bližšie a uvoľnenejšie. Dnešní učitelia vedia byť viac nad vecou, vedia sa zasmiať, pripustiť si chyby, posrandovať, vedia, kedy pridať štipku prísnosti (lebo veď maturita!) a kedy byť pevne na zemi (lebo veď nejde o život). Kedysi by sme si neboli dovolili oponovať učiteľom alebo odovzdať prázdny  papier na písomke „ozdobený“ kvietkami, domčekmi alebo srdiečkom. Mali by pocit, že si z nich robíme srandu. Dnes sa to berie inak.

No a čo sa týka známok, my sme bežne z predmetov mali iba 2-3 známky za polrok. Každá známka mala veľkú váhu (keďže sa počítal priemer) a tak sme snažili ustrážiť si ich.

Ako vnímate evolúciu žiakov, ak by ste mali porovnať vašu prvú triedu a vašu doteraz poslednú ?

Mladí boli vždy rovnakí – vzdorovití, pohodlní a plní výhovoriek. Vtedy sme však na našich žiakoch nevideli tetovania, modré vlasy ani holé pupky. A tepláky sa nosili iba na telesnú. Kým oni si ešte cez prestávky pokecali, vybláznili sa, vy ste schopní sedieť vedľa seba a posielať si správy cez mobil! A psychických problémov bolo menej.

Na druhej strane, vy ste sa narodili s mobilom prirasteným k ruke. Nové technológie zvládate intuitívne, ste zruční a často pomáhate aj nám, učiteľom. Veľa vecí viete zistiť na dva kliky. Dnes už neplatí ani to staré – treba vedieť, čo kde hľadať. A ani „gúgliť“  už nemusíte. Je tu AI.  Ale pozor! Neverte všetkému. Ak AI nevie odpoveď, neprizná sa, radšej vám nejakú odpoveď vyfabuluje, čo môže byť veľmi zradné. A potom tie vaše odpovede vyzerajú, ako vyzerajú.

Ktorý štýl vyučovania a skúšania sa vám najviac osvedčil pri dnešnej generácii?

Ja rada prenášam zodpovednosť na žiakov, lebo čo vie urobiť žiak, nemá robiť učiteľ. V jazykoch je komunikácia kľúčová, preto preferujem skupinovú prácu, triednu diskusiu a rovesnícke vyučovanie. Na slovenčine aj angličtine rada so žiakmi polemizujem, aktualizujeme preberané učivo, rozoberáme rôzne témy (spoločenské aj osobné). Niektorí žiaci môžu mať pocit, že „len tak kecáme“, ale vždy to má nejaký cieľ. A podľa mňa, dobrá rada do života je niekedy užitočnejšia, ako vedieť vymenovať nepárové znelé spoluhlásky. Samozrejme, ak chcete diskutovať, rozumne argumentovať, vyjadrovať sa k veci, musíte niečo aj vedieť. A vedomosti - tie do hláv nenaskáču samé, treba si k tomu sadnúť. A to ani google ani AI za vás neurobí.

A skúšanie? Zo srdca ho neznášam! Naozaj! Je to najotravnejšia činnosť v našej profesii. O písomkách ani nehovorím! Beriem to ako nutné zlo. Lebo ktorý žiak by sa učil, keby nebol skúšaný?

Máte ako slovenčinárka nejakého obľúbeného autora?

Nemám obľúbeného autora, skôr obľúbené knihy, ktoré čítam aj viackrát. Vždy v nich nájdem niečo nové a poučné, čo mi uniklo pri predchádzajúcom čítaní. Staré príbehy sú plné vecí, ktoré sa dajú aktualizovať na dnešok, aj keď vaša generácia ich môže vnímať úplne inak. Ale literatúra je o tom -  nájsť si v nej to svoje. Preto pri rozboroch diel na hodinách často žasnem, ako ich vidí dnešná mládež. Myslím si však, že čítanie je obohacujúce pre každú generáciu.

Stalo sa vám počas vašej dlhoročnej praxe učiteľky, že vám nejaký žiak pripomínal samú seba?

Stáva sa mi to celkom často. Skoro v každej triede sa nájde aspoň jeden žiak, ktorý mi pripomenie moje mladšie ja - či už správaním, prístupom k učeniu, ukecanosťou  alebo „originálnymi“ názormi.

Čo je, podľa vás, najdôležitejšou životnou lekciou, ktorú odovzdávate svojim žiakom?

Bude to znieť ako klišé, ale je dobré určiť si priority. Aby ste vedeli, čo chcete dosiahnuť (profesionálne aj v osobnom živote) a  robili pre to maximum. Dnes majú mladí toľko možností, že im naša generácia môže iba ticho závidieť, tak prečo ich nevyužiť. Keď žiakov niečo trápi, stále sa opýtam, či ich to bude trápiť aj o rok. Ak nie, nie je to nič, za čo sa oplatí trápiť teraz. Nie všetko v živote vychádza podľa našich predstáv. A z najväčších dnešných trapasov budú raz najlepšie storky na rozprávanie.

Čo rada robíte vo voľnom čase?

Vo voľnom čase čítam, pozerám filmy a seriály. Okrem toho si rada púšťam podcasty a diskusie s politológmi a novinármi, lebo aspoň to vo mne vzbudzuje dojem, že som v obraze. Ale rada si pozriem aj dnešných mladých influencerov a ich rozhovory so zaujímavými osobnosťami - nikdy neviete, čo zaujímavé sa tam dozviete! A niekedy je to pre mňa naozaj taký „AHA“ moment.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Môj najväčší úspech? Jednoznačne - moja rodina! Manžel a naše dve šikovné a úspešné deti, na ktoré som nesmierne hrdá. Keď sa na ne pozriem, viem, že všetok ten čas, lásku a energiu sme investovali správne. Odviedli sme dobrú prácu - a to sa počíta!

Ak by ste mali možnosť niečo zmeniť vo svojom živote, zmenili by ste niečo? Ak áno, čo by to bolo a prečo?

Nič by som nemenila! Všetko, čo sa mi stalo, ma niekam posunulo. Na konci dňa je všetko presne tak, ako má byť!

Akú radu by ste dali niekomu, kto by sa chcel stať učiteľom?

Chcete byť učiteľom? Skvelé rozhodnutie! Pripravte si nervy a veľa kávy, pretože okrem učiteľa budete aj psychológom, motivátorom, organizátorom a úradníkom v jednom! A samozrejme, s Edupage budete môcť byť vždy a všade k dispozícii.

Ale teraz vážne - učiteľstvo je úžasné povolanie. Ja by som nemenila. Robte to, čo vás baví! A ak je to práve učiteľstvo, nenechajte sa odradiť platom - raz to bude lepšie (možno to nebude hneď, ale kto vie?). A aj vaše deti si zaslúžia dobrých učiteľov! 😉

Natália Kortišová