MiniErasmus je projekt, ktorý nám ponúka jedinečnú príležitosť nahliadnuť na prednášky a semináre, zažiť pravý študentský život, spoznať jednotlivé fakulty skôr ako ostatní, a v konečnom dôsledku sa aj správne rozhodnúť. Každý z nás si o tom všetkom môže vypočuť, no ani z toho najdôveryhodnejšieho zdroja to nebude také, ako keď si to sami vyskúšame.

Nás naše kroky zaviedli do rôznych kútov Slovenska, od ekonomických až po prírodovedecké fakulty sme si vybrali to, čo nás najviac zaujalo. Z rozprávania ostatných je mi jasné, že nielen mne sa páčilo. Počas celého pobytu som ani raz nezaznamenala, že by bol niekto nespokojný. To však nie je dôkazom toho, že si každý vybral správne a bude tam pokračovať vo svojom štúdiu. Svedčí to ale o tom, že aj keby som bola na pedagogickej fakulte a mala by som počúvať o základoch psychológie, aj tak by som si to užila. A to hlavne vďaka tútorom, ktorí nás celý čas sprevádzali a robili všetko, čo bolo v ich silách, vďaka neformálnym programom, ale aj úžasným ľuďom, ktorých sme určite všetci stretli.

Týmto článkom by som rada dostala do povedomia nielen to, že keď máte po krk strednej a chcete skúšať niečo nové, tak sa prihláste, ale aj to, že vám to naozaj urobí skvelý náhľad a reálny obraz vysokých škôl. Žiaci chodia na MiniErasmus z rôznych dôvodov. Niektorí sú rozhodnutí a prišli sa utvrdiť, iní nevedia, tak hľadajú, to je moja skupinka, a tí zvyšní sa hlásia na informatiku, ale prišli skúsiť zdravotnícku. Každopádne, nech už máte akýkoľvek dôvod, či už len ospravedlnienku na tri dni, neváhajte a choďte, pretože neoľutujete. Hovorím ako veľká hrdinka, pretože boli aj ťažšie chvíľky. Napríklad vtedy, keď sa náhodné spolubývajúce vracali o 4 ráno na hostel a ty máš o 6 vstávať. Alebo keď s tútormi utekáš cez park, lebo meškáš na prednášku, pretože v „mekáči” ti dlho pripravovali tvoj luxusný školský obed. No aj to patrí k životu, hlavne tomu vysokoškolskému.

Boli to úžasné dni, ktoré v nás zanechajú mnoho spomienok. Dali nám nové skúsenosti, ale aj priateľstvá. Dúfam, že utvrdili tých, čo sa utvrdiť chceli, a pomohli tým, čo nevedeli. Teraz sme omnoho bližšie k tomu, aby sme spravili tie správne rozhodnutia, a či sme sa rozhodli tak alebo onak, nikdy nebudeme ľutovať, že sme skúsili.

Nina Bíliková

S naším úžasným a nadaným učiteľom tanca, pánom Ligártom, nikdy nebola nuda. Naučiť nás 16 tancov ozaj nebolo ľahké, to môžem potvrdiť. No dôležitejšie bolo to, že sme sa pri tanci mohli odviazať a každý sa vedel zabaviť, našiel si v ňom niečo, čo ho zaujalo.

Určite by sme sa všetci zhodli na tom, že naše najobľúbenejšie tance boli bachata a moderný tanec. No salsa nebola pre nás, pretože ani „gympel“ nemôže vedieť všetko.

Počas generálky by ste nevideli len nás, ale aj  našich blízkych, ktorí sa k nám pridali na parket počas čardášu a moderného tanca. Začiatok nášho jedinečného večera bol magický. Rodičia na nás boli hrdí, niektorí aj dojatí, čo nás ešte viac uisťovalo v robení tých správnych krokov na parkete.

Myslím si, že náš program sa veľmi vydaril. Každý bol z neho nadšený. Do konca nášho nezabudnuteľného večera  sme sa všetci zabávali ako kolektív. Stále sme boli spolu, nikto sa necítil vynechaný, a to bolo to hlavné. Náš venček bol výnimočný pre nás všetkých aj tým, že na ňom bolo prítomných až 10 učiteľov.

Z venčeka sme odchádzali všetci spokojní a šťastní. Bol to veľmi vydarený večer, ktorý navždy ostane v našich srdciach.

Zuzka Janová a Sofia Kiráľová

Nedávno sme sa my – 3.A  a septima zúčastnili divadelného predstavenia v Bratislave. Herci zinscenovali román Na západe nič nové naozaj famózne. Aj v ňom sa spomína stratená generácia. Jedni prišli z vojny do zabehnutých životov, ďalší si svoje životy ešte len začínali písať, niektorí sa nevrátili... no boli aj takí, čo sa po návrate domov už viac necítili ako doma. Poznáte ten nepríjemný pocit, keď nie ste vo svojej koži? Teraz si predstavte, že zvyšok svojho života sa toho pocitu nezbavíte. Vždy vám bude hlavou behať myšlienka ničoho. Oni sa naozaj stratili, stratili sa a už sa nemohli nájsť.

Naša - mladá generácia sa tiež často označuje za stratenú. Ľudia vo veku našich rodičov či učiteľov nás za takých zväčša považujú. Z každej strany počúvame rôzne múdrosti, ktoré sa im sypú z úst rýchlejšie než slová pochvál či uznania. My, generácia internetu, my, generácia, ktorá len zriedka odlepí svoje oči od obrazoviek, my, generácia, ktorú treba nútiť chodiť von a nie volať domov, ako na to boli zvyknutí naši rodičia. My, generácia stratených.

Ja ako jednotlivec nedokážem žiadnym rozumným argumentom vyvrátiť tieto skutočnosti. Viem, že sa pomaly vytrácame z reálneho sveta a čím ďalej, tým viac sa ponárame do toho fiktívneho v mobile. No myslím si, že keby sa o každej generácii, či už spomedzi tých, čo žijeme, alebo aj z tých, čo už boli, povedalo len to negatívne a zhrnulo sa to do jedného odseku, výsledok by bol vždy rovnaký.

Svet nie je len ružový alebo čierny. Nie sú to len dve strany mince, ktoré sa nikdy nestretnú. Nikto nemôže zahadzovať celú generáciu len preto, že v ich vlastnom presvedčení to považuje za správne. Nechcem nikoho ani nič obhajovať, pretože na to má každý vlastný rozum, na to je tu každý sám. Chcem len povedať svoj subjektívny názor a nechať ho vyvolať vo vás tie správne myšlienky. Pýtate sa, čo je správne? To je subjektívne, no dúfam, že každý, kto si pozorne prečíta tieto vety, pochopí, čo tým chcel autor povedať. A verím, že aj keď sa možno pomaly strácame, neskončíme stratení, bez domova a tepla v srdci ako v spomínanom románe. Viem, že aj keď sa možno strácame, je to len cesta za tým, aby sme sa skutočne dokázali nájsť.

Nina Bíliková

Večer bol naplnený skvelou atmosférou, zábavou a príjemnými momentmi. Hneď po príchode nás privítali organizátori. Po úvodnom príhovore nádejných moderátorov Andreja a Miriam a po príhovore pani riaditeľky sa začal oficiálny program, ktorý otvorili aj talentovaní študenti svojimi očarujúcimi vystúpeniami. Jeho neodmysliteľnou súčasťou boli aj rôzne aktivity a súťaže, pri ktorých sa študenti mohli zabaviť a zapojiť sa do tímových či individuánych výziev, ktoré pre nich organizátori pripravili. Nechýbali už tradične netradičné tance s balónmi či pomarančmi a všetci zúčastnení odvážlivci si to náramne užili.

Okrem súťaží a predstavení nám večer spríjemňovala aj hudba, tú zabezpečil DJ s možnosťou hrať skladby na želanie, čo sa často stalo hlavným bodom programu. Neodmysliteľnou súčasťou bola aj slávnostná večera, ktorá dodala študentom energiu na ďaľšiu zábavu.

Celý ples sa niesol v duchu priateľskej atmosféry a dobrej nálady. Bol to výborne strávený čas, keď si študenti mohli oddýchnuť od školských povinností, zabaviť sa a bola to aj príležitosť na upevnenie vzťahov či nadviazanie nových priateľstiev. Večer bol dôkazom toho, že študentské plesy majú stále svoje čaro a sú významnou súčasťou školských akcií. Ďakujeme všetkým organizátorom, ale aj zúčastneným za príjemný večer a krásne spomienky. Dúfame, že podobných akcií spolu ako škola zažijeme ešte mnoho a už sa tešíme na ďalšiu.

Nina Bíliková, Adriana Chalkovská