Čo ťa v živote najviac baví, čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Rada trávim čas sama, vo svojom svete, či už čítaním kníh, písaním, pozeraním filmov alebo hraním počítačových hier. Občas si zabrnkám na gitare a niekedy zariskujem aj niečo nakresliť. Myslím, že tieto kreatívne činnosti ma vedia najlepšie upokojiť a vďaka nim si viem usporiadať svoje myšlienky.

Aké najväčšie úspechy si v živote dosiahla, čo sa týka písania?

Najväčším úspechom je pre mňa to, že ma vybrali do programu “Csikófogat”. Vďaka tomuto programu sa dokážem pozerať na literatúru z iného pohľadu. Myslím si, že za ten jeden rok sa zlepšilo aj moje písanie a som odhodlaná sa aj naďalej zlepšovať. Je mi veľkou cťou, že sa môžem stretávať s takými básnikmi a spisovateľmi, ktorí sú nositeľmi viacerých ocenení, a napriek tomu, že majú svoju prácu a život, sa s nami cez víkendy online stretávajú.

Aký máš názor na mladých tvorivých ľudí a umenie v dnešnej modernej dobe?

Myslím si, že je dôležité, aby sa mladí ľudia, ktorých zaujíma literárna alebo akákoľvek iná tvorba, rozvíjali. Hlavne v dnešnej digitálnej dobe, keď počujem mnoho ľudí hovoriť o tom, ako umenie stráca svoju hodnotu, pretože umelá inteligencia je schopná vytvoriť obraz, napísať báseň, dokáže analyzovať, vysvetliť. Myslím si, že tak ako aj pre mňa, tak aj pre iných mladých ľudí, ktorí sa snažia stať  umelcami, je strašidelné sa zamyslieť nad tým, že nemáme pod sebou pevnú zem. Nemôžeme si byť istí, akú bude mať beletria v budúcnosti hodnotu. Je však podľa mňa dôležité, aby sme zotrvali, pretože aspoň takto vieme zachrániť určité hodnoty. Nemusí to byť celosvetovo, stačí ak určitá skupina ľudí bude chrániť a uchovávať diela, či už nové alebo staré.

Kde nachádzaš inšpiráciu pri písaní a tvorbe?

Inšpiráciou pre mňa sú určite aj rôzne diela, ktoré čítam, a ľudia, ktorých stretnem. Vždy to príde nečakane, keď ma osobnosť človeka tak zaujme, že o nej/ňom potrebujem niečo napísať. Aj poviedka, s ktorou som sa dostala do programu, bola o jednej liečiteľke, ktorú som spoznala v mojej dedine. Ona je človek, ktorý si zaslúži svoje vlastné dielo, a chcem naďalej hľadať takýchto jednoduchých ľudí, ktorí však vedia toho povedať veľmi veľa.

Kto ti dáva najväčšiu podporu, na koho sa vždy môžeš spoľahnúť?

Vo veľkej miere ma inšpirujú a podporujú moji spolužiaci a mentori z programu. Podporujú ma aj rodičia a kamaráti doma. A som veľmi vďačná aj pani profesorke Béres, ktorá mi aj napriek tomu, že nie som z maďarskej triedy, pomohla a venovala sa mi aj navyše.

Aký je tvoj život v maturitnom ročníku, aké sú tvoje pocity z blížiacej sa maturity?

Ústna maturita bola pre mňa vždy tým väčším zlom, keďže na rozmýšľanie potrebujem viac času a lepšie sa vyjadrujem pomocou písma. Zároveň nemám rada ani zmeny a cudzí ľudia, ktorým budem musieť ukázať svoje vedomosti, sú pre mňa strachom. Dúfam však, že známe tváre mojich profesorov a profesoriek ma upokoja a bezproblémovo zvládnem ústnu časť.

Kde sa vidíš o desať rokov, aké sú tvoje výhľady do budúcnosti?

O 10 rokov by som mala mať ukončenú vysokú školu a ak sa všetko podarí podľa mojich dnešných plánov, tak by som mala mať už aj prácu na nejakej škole. Aj keď som skoro celý život povolanie učiteľa veľkou odbočkou obchádzala, teraz sa už teším na to, kedy budem môcť svoju kariéru začať.

Tvoríš radšej pre seba alebo pre druhých? Ako by si opísala svoju tvorbu?

Niekedy potrebujem vypnúť a len vypísať to, čo mám na duši. Inokedy mám v hlave nápady, o ktoré by som sa chcela podeliť s celým svetom. Svoju tvorbu by som opísala ako pesimistickú a zameranú hlavne na psychické prežívanie. Napriek tomu, že atmosféra môjho písania je rovnaká, veľa experimentujem a zároveň som aj “nútená” k experimentovaniu. Program nepozostáva len z teórie, ale je veľmi silne založený aj na praktických cvičeniach. Dostávame úlohy, v ktorých musíme napísať krátku novelu, interview, recenziu, sonet, drámu a všetky ostatné žánre či druhy, s ktorými sa stretávame na hodinách literatúry.

Na záver, čo by si rada odkázala ostatným, akú radu by si im nechala prejsť hlavou?

Rada, ktorú by som odkázala ostatným, je, že nenechajte sa odhovoriť od ničoho, čo je vašou vášňou a v čom vidíte budúcnosť. A na záver by som ešte poprosila každého, aby sme si pamätali na tie verše, nad ktorými niekto strávil dlhé noci, na tie ťahy štetca, ktoré niekto hodiny maľoval a všetky ostatné diela, ktoré nám tu človek nechal, ako spomienku, ako spoveď, ako výstrahu, aby sme boli schopní zachrániť aspoň časť toho, čo môže byť mihnutím oka stratené.

 

Myslím si, že nielen vo mne Nataška týmto rozhovorom vyvolala mnoho emócií.

Je skutočne talentovaná a my jej prajeme veľa šťastia do budúcna.

Ďakujeme a držíme palce.

Nina Bíliková