11. vydanie

Tento rok sa konečne podarilo usporiadať ples v typickej plesovej sezóne, no začiatky nevyzerali veľmi ružovo. Nebyť študentov tretieho ročníka, členov školského parlamentu, ochoty profesoriek a pani riaditeľky,  ples by sa ani nemusel konať. Predaj lístkov zo začiatku napredoval veľmi pomaly. Keď som si lístok kupovala ja s mojimi kamarátkami, bol prihlásený len malý počet ľudí, dokonca sa uvažovalo o zrušení plesu. Preto sa cena vstupenky znížila a posledný deň sa ešte prihlásilo mnoho žiakov. Všetci boli nesmierne šťastní za tak veľkú účasť.

V deň plesu sa však vyskytli ďalšie nečakané problémy v podobe neustáleho sneženia, ktoré síce navodilo krásnu atmosféru, no náramne skomplikovalo dopravu, a to nielen študentom z okolitých dedín, ale aj žiakom kvinty vracajúcim sa z lyžiarskeho výcviku. Preto sa začiatok plesu posunul z plánovaných 18:00 takmer o hodinu. Ani toto však nikoho neodradilo.

Témou plesu bol podmorský svet. Výzdoba jedálne nás preniesla hlboko pod hladinu oceánu už pri pohľade na medúzy visiace zo stropu. Košele chlapcov dýchali novotou a šaty dievčat sa trblietali ako iskričky v očiach nadšených organizátorov a učiteľského dozoru.

Ples otvorila pani riaditeľka svojím príhovorom, následne žiaci Filip Drugda a Miriam Lásková svojou hrou na heligónke, Peťa Ďurovičová hrou na saxofóne a žiaci oktávy tancom v pároch. Pripili sme si na pekný večer a potom sa podávala slávnostná večera, každý si naplnil žalúdok, aby vládal tancovať až do rána, pretože DJ išiel bomby.

Už po prvom kole pesničiek, keď 90 párov nôh skákalo na parkete, boli všetci červení, saká a svetríky išli dole a čudujem sa, že tá podlaha neplakala. Cez kratšiu pauzu sa všetci vrhli kupovať si lístky na tombolu, 47 cien bolo veľmi lákavých. Po ďalších kolách, pri ktorých sa už topánky na opätku vymieňali za pohodlné tenisky, nasledovali rôzne súťaže, ako tanec s balónmi či stoličkový tanec, keď som tam ostala pár kôl naviac len s polkou zadku na stoličke, ale psst!

Po polnoci prišlo dlho očakávané vyhodnotenie tomboly. Niektorým sa darilo a boli si po cenu viackrát, ostatní budú mať snáď aspoň to šťastie v láske. Alebo rovnako ako moja kamarátka môžu svoju výhru - súpravu na čistenie auta – podarovať tatkovi. “Mám ju!” bolo počuť z tretieho radu, keď žrebovali výhercu hlavnej ceny – elektrickej kolobežky. Výherca Šimon Hričan teraz môže chodiť do školy štýlovo.

 

Ďalej sa tancovalo, skákalo, spievalo, niekedy až kričalo. Na parket sme vytiahli aj učiteľov, ktorí to tiež poriadne roztočili a aspoň na chvíľu zabudli na všetky písomky a skúšanie, ktorými nás radi prekvapujú. Všetci sme sa zabavili, čo môžem dosvedčiť, keďže som odchádzala posledná, verím, že nielen pre mňa bola táto noc jedna z najkrajších a doteraz ma bolia nohy.

Len vďaka odhodlaniu organizátorov sme tam mohli byť a mohli sme si to naplno užiť, preto im patrí jedno obrovské ďakujem.

Nina Bíliková