11. vydanie

Pani profesorka, začal by som obvyklou otázkou, ale možno netradičným spôsobom. Keďže som študentom septimy a momentálne si so svojimi spolužiakmi vyberáme, kam budú smerovať naše životné kroky, a musím povedať, že ide o fakt zložité a náročné rozhodnutie, skúste nám prezradiť, čo viedlo a ovplyvnilo Vás rozhodnúť sa pre povolanie, ktoré ste si vybrali.

Ďakujem, Vratko, za pekné a pozitívne hodnotenie na začiatku.

Nuž, ja som bola vždy rozhodnutá, že budem lekárka, od malička som liečila macíkov, bábiky, pozdejšie, keď som bola už školáčka, som ich aj učila, vyvolávala, odpovedala za nich. Keďže som jedináčik, svojich poslucháčov som si buď predstavovala, alebo vytvorila z hračiek. Najdôležitejšie ale bolo, že som zbožňovala deti, možno to bolo aj tým, že som nemala súrodenca a veľmi som po ňom túžila. Život to ale  zariadil inak. Páčila sa mi práca lekára aj učiteľky, ale aj herca či speváčky. Moje rozhodnutie nebyť lekárkou, ale učiteľkou ovplyvnili dve okolnosti.  Prvou bolo to, že mi v maturitnom ročníku ochorela maminka  a skoro celý ročník preležala v nemocnici a ja som sa nejako nevedela stotožniť s tým, že by mi počas mojej práce umrel pacient. Vtedy som tieto veci života a smrti vnímala úplne odlišne.  Druhým faktorom bolo to, že som sa veľmi zaľúbila a môj frajer nechcel, aby som bola lekárka. Nuž, mladosť – pochabosť. Nedovoľte nikdy, nikomu a ničomu, aby zmazal vaše sny .

Pamätáte si na Vaše začiatky? Kde ste nastúpili po skončení školy a kde všade ste pôsobili? Alebo je naša škola Vaša jediná?

Áno, pamätám, veľmi dobre. Nastúpila som hneď po škole do zamestnania, keďže uplatnenie na trhu práce v školstve bolo pre učiteľov náročné, pretože byť učiteľkou a dostať sa na pedagogickú fakultu, či pedagogický smer inej univerzity nebolo také ľahké – veľké množstvo uchádzačov, náročné prijímačky, tabuľky pre okresy... Mojím prvým zamestnaním bola vtedy takzvaná „osobitná škola“, v súčasnosti je to špeciálna základná škola. Pracovala som tam 8 rokov. Ale neľutujem, obohatilo ma to, naučilo trpezlivosti, tolerancii, akceptácii inakosti. Každý nováčik v školstve by si mal takouto školou, nazvem to aj „školou života“, prejsť.

Ako som už uviedol, vyučujete predmety, ktoré nemajú všetci študenti v obľube. Myslím tým, samozrejme, fyziku a chémiu. Na druhej strane sa s Vami stretávame aj na hodinách etiky. Ktorý z týchto predmetov sa Vám vyučuje najlepšie alebo je Vášmu srdcu najbližší a prečo? Je to zároveň aj predmet, ktorý bol Vaším najobľúbenejším počas štúdií na strednej škole, alebo je len jedným z viacerých, ku ktorým ste inklinovali?

Tu skôr viem odpovedať, ktoré predmety som nemala rada, bolo ich menej (konkrétne 3 – nemčina, dejepis, občianska). Bola som tá jednotkárka z prednej lavice, takže škola pre mňa nebola strašiakom. Naj predmetom však bola biológia, chémia, fyzika, geografia a branná výchova, či telesná.

Najviac skúseností a praxe mám z fyziky, takže sa tam cítim ako ryba vo vode. Objavujem aj chémiu, oprašujem svoje mozgové poličky, keďže som dlhé roky chémiu neučila. Na hodinách etiky je vždy čo vylepšovať, skúmať, objavovať, sú neporovnateľné, ponúkajú iný rozmer.

Učíte na osemročnom gymnáziu. Pracuje sa Vám lepšie s mladšími študentmi alebo, naopak, preferujete tých starších?

Každý stupeň má svoje plusy aj mínusy. Neviem na túto otázku jednoznačne odpovedať. Z hľadiska prístupu k práci a výchovy je náročnejšia práca s mladšími, ale mladší žiaci sú ešte plní elánu, jednoducho chcú, sú zvedaví, tvoriví, tam sa dá ľahšie niekoho vyslovene „namotať“ na plnenie úloh, ešte sa radi učia, či zbierajú jednotky. Tí starší, s tými je iná práca, oni si už vyberajú. Tam sa už skôr s nimi dá porozprávať, diskutovať, nemusia sa toľko „vychovávať“, vyberajú si už z množstva informácií, analyzujú. Tu je už učiteľ skôr takým radcom, facilitátorom.

Ste známa aj svojou aktívnou činnosťou v DofE. Skúste sa na chvíľu vžiť do duše nás „dofákov“ a stanovte si ciele. Čo by bolo pre vás talentom, čo športom a čo dobrovoľníctvom?

Toto by som vedela zodpovedať hneď. V talente by to bol tanec – spoločenský, na vyššej úrovni, naučiť sa tango, alebo niečo s jazykmi – naučiť sa po anglicky... V športe by to bola chôdza 5 km denne.  A dobrovoľníctvo?  To robím skoro stále – venovanie sa seniorom v DD (hry, ručné práce, spev...). 20 rokov som bola v OZ – Slnko pre všetkých, Detský fond, a aj som ho niekoľko rokov viedla.

Možno ste nám na nasledujúcu otázku už viac-menej vyššie odpovedali. Vieme však o vás, že svoj voľný čas veľmi aktívne využívate. Čomu všetkému sa venujete mimo vyučovacích hodín?

Môj voľný čas, ak ho mám (ale vždy si nejakú tú hodinku pre seba ukradnem), využívam na venovanie sa šperkárstvu – skladám šperky z polodrahokamových korálok, venujem sa 2-krát do týždňa spevu s priateľmi vo folklórnej skupine Lieščina, raz mesačne chodievam do Ženského inštitútu tvorivosti. Doma tiež vytváram nejaké tie tvorivé dielka podľa aktuálnej tematiky – veľkonočné, vianočné, jesenné... Môj voľný čas pociťuje aj záhradka a moji piati štvorlabkoví miláčikovia Meny, Miky, Tedy, Pippi a Mimi. No a čas trávim s mojimi deťmi a rodičmi, ktorí už na tom nie sú zdravotne najlepšie a snažím sa im odplatiť ten „tretí groš“.

A čo šport? Je známe, že ste hrdá mama úspešných športovcov. Venujete sa mu aktívne, alebo skôr len sledujete a podporujete svoje deti?

Aktívne som sa venovala športu do svojich 15-tich rokov, chodila som na volejbal. Ako malá som sa naučila základy tenisu, ale i iných športov. Rada som plávala, v lete bicyklovala, ale bola som len rekreačným športovcom. Moje deti boli v tomto smere oveľa aktívnejšie, zdedili to po ockovi, ja som bola orientovaná viac umeleckým smerom. Ich aktivity som sledovala so stiahnutým žalúdkom, stisnutými pästičkami. Kým boli menšie, tak priamo v dejisku zápolenia, keď podrástli, tak sprostredkovanie buď cez priame prenosy, alebo som sledovala tabuľky. Napätie tam bolo však tak isto veľmi veľké. Tento rok moje deti oficiálne ukončili profesionálnu kariéru, no naďalej športujú, ale už nie sú v reprezentačnom tíme SVK.

Už ste nám niečo prezradili o svojich záujmoch zo súčasnosti. Ako ste však trávili voľný čas vo svojom detstve? Pretrváva nejaké z vašich ranných hobby aj doteraz?

Áno, keďže som spomínala, že som mala a mám rada deti, trávim s nimi tretinu dňa, s priateľmi a blízkymi  ďalšiu tretinku  a nezaobíde sa to bez nejakej činnosti, takže pri každej z nich spájam príjemné s užitočným.

Určite ste už toho počas svojho profesijného pôsobenia zažili veľa. Utkvelo Vám z vašej práce v pamäti niečo, na čo často s radosťou/úsmevom spomínate?

Konkrétne sa rada vraciam v spomienkach do čias stužkových slávností, venčekov, akadémií na gymnáziu, ale aj na mojej prvej škole – „špeciálke“, kde som organizovala slávnostné podujatia. Ďalšími radostnými sú pre mňa DofE ceremónie, súťaže v speve – Slávik Slovenska, kde chodievam pravidelne aj do poroty. Na každom z týchto podujatí si nabijem baterky a žijem z tej energie niekoľko týždňov.

V uplynulých dňoch sme si ctili prácu pedagógov, keďže ste mali sviatok - Deň učiteľov. Máte pocit, že práca učiteľa je v súčasnej dobe dostatočne docenená?

Ja som skromný človek, veľa mi netreba, veľmi si vážim a cením prácu každého človeka, lebo to je ako so skladačkou, všetko pekne vyzerá len vtedy, ak ladia a zapadnú spolu všetky dieliky. Vždy som mala rada svojich učiteľov, rada som chodila do školy, bola som veľmi aktívna a zvedavá žiačka, pramenilo to však zo mňa, ja som chcela a dokonca chcem aj teraz. Zvedavosť je hnacím motorom aj v tomto mojom veku – človek sa učí celý život.  A k tomu doceneniu práce učiteľa – nie je u nás docenená žiadna práca, alebo skôr sú ocenené moderné „šikovnosti“ – influeceri, médiá... Ale neviem posúdiť, výplatnú pásku som im nevidela. Myslím si ale, že to morálne ocenenie, status učiteľa, by malo byť ocenené viac, veď kto je v dnešnej dobe najviac s ďalšou generáciou v kontakte?  Bojím sa, aby to neboli viac médiá, mobilné telefóny, umelá inteligencia...

A na záver tiež tradičná otázka. Keby ste boli na mieste nás, študentov tretieho ročníka a mali sa rozhodnúť, aké povolanie si vybrať. Bola by to opäť profesia učiteľa, alebo by ste volili niečo iné?

Práca učiteľa je krásna, tvorivá, každý deň iná, jedinečná. Baví ma to, ráno sa teším do práce (aj keď nerada vstávam...). Je to nielen moja práca, ale aj poslanie.  Nemôže byť väčším šťastím pre človeka, keď vykonáva prácu, ktorá ho napĺňa, teší, z ktorej má radosť, v ktorej sa každodenne niečo nové naučí, ktorá ho ako človeka posúva. Takže pre študentov mám odkaz asi taký, nech si vyberú povolanie, z ktorého budú mať radosť, spokojnosť. V práci totižto strávia tretinu každého ich pracovného dňa, tretinu prespia a s tou treťou tretinou musia naložiť tak, aby im ostal čas aj na záľuby, rodinu, priateľov, relax.

 

Rozhovor viedol Vratko Mančuška

Fotografie: album Mgr. Beáty Kamenskej