Prosíme o dobrovoľný príspevok na transparentný účet SK49 0200 0000 0050 8821 1859 zriadený vo VÚB banke na meno Dominik a Patrik Ramža.
Účet spravuje PaedDr. ThDr. Rastislav Polák, PhD. - dekan Farnosti Rimavská Sobota.
Ďakujeme za každú pomoc Dominikovi a Patrikovi, aby títo dvaja mladí ľudia dostali novú šancu, veľmi si to vážime!
Tu je Dominikov príbeh:
Studený vzduch sa ťažko dýchal. Vietor sa nám plietol pod nohy, kráčajúc k nášmu kamarátovi. Nikto z nás si nebol úplne istý, čo by bolo to najsprávnejšie spraviť. Po jednom sme si zastali do radu, aby sme svojho kamaráta vedeli pozdraviť. Ja som stála na konci. Keď prišiel na mňa rad, podala som mu ruku a pozerajúc mu do sklenených očí som mu povedala tú strašnú vetu. Jeho pery boli popraskané. Vyštípané zimou až do krvi. Už len pohľad na neho mi trhal srdce. Stálo tam len telo a duša utiekla niekam ďaleko. Chcela som mu vyčítať z očí, kde sa práve túla, ale boli prázdne.
Vstúpila som do miestnosti. Kostol nebol veľký. Pohľadom som vyhľadala svojich spolužiakov. Oblečení v čiernom, so skrivenou tvárou sa mi zdali cudzí. V pozadí svojich myšlienok som počula spievanie žien a kázanie farára. Moje srdce oťaželo. Pozrela som sa okolo seba, na tváre, ktoré mi doteraz boli známe, a predsa som v nich nevedela teraz čítať. Každý bol ticho, uzavretý sám v sebe.
Po skončení omše sme prešli na cintorín. Vtedy som si uvedomila, prečo mi je každý taký cudzí. Naposledy sme sa takto stretli na našej stužkovej slávnosti. Vyobliekaní, veselí, spolu s našimi rodinami. A teraz sme sa zišli znovu. Ale úsmevy sa stratili z našich tvárí, obraz sa premenil do čiernobiela. Tak veľa sa zmenilo za tak krátky čas. Nikdy sa toto nemalo stať. My, devätnásťroční študenti, sme nikdy nemali spolu prežiť pohreb mamy nášho spolužiaka. Nikdy sme nemali kupovať veniec na hrob. Nikdy sme nemali vidieť, ako nesie náš spolužiak, náš kamarát, rakvu svojej matky. Nikdy sme nemali vidieť svoj odraz na oknách pohrebného auta. Nikdy sme nemali rozmýšľať nad tým, či náš kamarát bude mať čo jesť, alebo či bude mať strechu nad hlavou.
Nebo bolo zahalené mrakmi. Kolobeh života znovu ukázal svoju moc, pričom sa do zeme zakopali tajomstvá ďalšieho človeka.
Žiaľ tento príbeh je skutočnosťou, náš spolužiak Dominik sa stal už druhýkrát sirotou. Keď mal 2 roky, umrela mu biologická mama. Otca nikdy nepoznal. Z detského domova si ho vzala druhá mama, ktorá v pondelok zomrela. Dominik a jeho brat Patrik ostali sami...
Preto organizujeme zbierku pre nášho spolužiaka a jeho mladšieho brata, aby vedeli dokončiť strednú školu a postaviť sa na vlastné nohy. Nechceme, aby Patrika, ktorý má len 17 rokov, oddelili od svojho brata.
V mene Dominikových spolužiakov zo IV.B triedy Gymnázia Ivana Kraska – Ivan Krasko Gimnázium Rimavská Sobota napísala Nataša Huong Tranová (IV.B).