Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE) je rozvojový program, ktorý pomáha mladým ľuďom rozvinúť ich schopnosti a vlastnosti a naplniť ciele, ktoré si sami stanovia.
Takúto možnosť sme dostali aj my, študenti gymnázia. Stanovili sme si ciele v troch oblastiach, a to talent, šport a dobrovoľníctvo. Po naplnení cieľov, nám zostal už iba jediný - expedícia. Aby sme ju mohli absolvovať, potrebovali sme aktívnu prípravu, na ktorej sme si rozdelili jednotlivé funkcie členov našej skupiny (Kraskove srnky a jelene), ako medik, logistik, navigátor, materialista, provianťák, informátor a dokumentarista. Pripravovali sme sa niekoľko týždňov pod vedením Mgr. B. Kamenskej a Mgr. M. Lajgúta.
Cvičná expedícia sa začala 24.6.2021 na autobusovej stanici v Rimavskej Sobote. Autobusom sme sa presunuli do Lukovíšť, rodného mesta Ivana Kraska. Zažili sme prvú skúšku našej kondície a mapovej orientácie. S ťažkými, 15-20 kg batohmi sme museli prekonať menšie prevýšenie a nájsť správny smer, ktorým ísť ďalej. Vďaka nášmu spoľahlivému navigátorovi Vratkovi sme prišli na rázcestie pri Boľfove, kde sme zažili vtipný moment s pani, ktorá mala potiahnutý plot pre kozy stredom turistickej cesty a nechcela nás pustiť cez jej pozemok. Našťastie, jej manžel nám to dovolil, a tak sme mohli pokračovať v našej ceste. Počas nej, aby sme efektívne odplašili divú zver a neklesli na duchu, spievali sme si mnoho pesničiek, hitom nášho tímu bol Gaudeamus Igitur. Cieľom tohto dňa bola vyvieračka na Vyšnom Skálniku, kde sme si mohli doplniť zásoby vody a prísť k nášmu táborisku pod Magin hradom. Tam, unavení z celodennej chôdze, sme odpočívali na karimatkách a dopĺňali chýbajúce živiny. Večer sme strávili spoločným varením večere a spomínaním na vtipné momenty našej cesty. V noci sme zažili návštevu divej zvery, ale väčší strach nám navodili blesky, ktoré sa zrazu objavili. Keďže sme sa veľmi báli, zišli sme do Nižného Skálnika, kde sme s našimi vyučujúcimi, ktorí v strede noci kvôli nám vstali, počkali, ako sa búrka vyvinie. Búrka odišla tak rýchlo, ako prišla.
Na druhý deň sa naša cesta začala výstupom na Magin hrad. Po dlhej a často horšie vyznačenej ceste, sme sa dostali na Vyšnú Pokoradz, kde sme si upotení a ubolení sadli na zastávku a vychutnali si nami pripravený obed. Vedeli sme, že o pár kilometrov sme doma, a tak sme sa raz-dva pobalili a vyrazili. Navzájom sme sa podporovali, čím sme sa rýchlejšie dostali do chatovej oblasti Tormáš, kde sme mali konečný cieľ našej expedície. Odmenou za to, že sme dorazili načas, nebola iba zmrzlina, na ktorú sme boli pozvaní pánom profesorom, ale aj úžasný pocit, že sme to spoločne ako tím dokázali.
Až na pár otlakov, štípancov a opálenia, to bol nezabudnuteľný zážitok, plný smiechu, miernych obáv, ale hlavne možnosti naučiť sa a vyskúšať niečo nové, spoznať úžasných ľudí a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Preto neľutujeme, že sme sa zúčastnili programu DOFE. Už teraz sa tešíme na kvalifikačnú expedíciu, ktorú absolvujeme v septembri tohto roka.
Emília Csanková